Drahšie ešte nebolo, no rast platov stále predbieha rast cien

Keď pred rokom a pol odštartovala pandémia, ekonómovia sa obávali najmä hospodárskej recesie. Málokto však čakal, že namiesto nízkeho ekonomického rastu a klesajúcich cien nastane pravý opak – ceny vystrelia prudko nahor. Na mnohých miestach, kam sa človek pozrie, ceny rastú dvojciferným tempom. Najmä domy a stavebné materiály, ale aj doprava a potraviny výrazne zaťažujú peňaženky spotrebiteľov. Najmä v stavebninách často počuť, že ceny niektorých tovarov vzrástli viacnásobne. Ľudia, ktorí chceli prečkať prvotný rast cien, zistili, že ceny počas leta ďalej rástli. V spojení s nedostatkom pracovnej sily v stavebníctve sa už z malej prerábky bytu stala nočná mora.

Na vyššiu infláciu sa v poslednej dekáde akosi zabudlo. Cenová hladina v niektorých rokoch dokonca klesala a neustále sa hovorilo o ďalších a ďalších stimuloch centrálnych bánk na jej povzbudenie. Covid však situáciu dramaticky zmenil. Pridali sa k nemu ďalšie faktory, ktoré naznačujú, že štrukturálne zmeny v súčasnosti spôsobujúce vyššiu infláciu môžu mať silnejší a dlhodobejší charakter. Prvé náznaky pocítili ľudia už na jar pri cenách stavebnín, potravín či benzínu. Náznaky sa čoskoro pretavili do tvrdých dát, ktoré koncom minulého týždňa ukázali, že spotrebiteľské ceny na Slovensku vzrástli najviac za posledných osem rokov. Rast domácich cien začal dobiehať krajiny ako Poľsko alebo Maďarsko, kde cenová hladina vzrástla už o päť percent.

Peniaze na bežnom účte sú ako údeniny

Nezainvestované peniaze sú porovnateľné s klobásou uskladnenou v podkroví starého domu. Ak sa mäso nechá bez povšimnutia, nájdu si k nemu cestu hlodavce a časť majetku zničia. Presne takýmto hlodavcom dokáže byť inflácia, ktorá z majetku na bežnom účte ukrajuje časť hodnoty. Slováci ešte stále hromadia peniaze na bežných účtoch. Vklady, ktoré sa vyplácajú na požiadanie, presiahli v júni tohto roka 53 miliárd eur, ale z tejto sumy je na bežných účtoch viac ako 46,6 miliardy. Prieskum spoločnosti Kruk ukázal, že na bežnom účte drží peniaze zhruba 53 percent Slovákov. „Sporiace účty a termínované vklady ponúkajú v súčasnosti také nízke výnosy, že sa prakticky nevyplatí ich využívať. Vysoké výnosy neposkytujú ani investičné fondy a do akcií či dlhopisov investuje dlhodobo okolo šesť percent Slovákov,“ hovorí generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová. Prieskum zároveň ukázal, že osemnásť percent obyvateľov peniaze dokonca drží v hotovosti u seba doma. Vklady sa v podstate neúročia, preto strácajú hodnotu. Každý mesiac rastu cien znamená, že ľudia chudobnejú. Cenová hladina v júli dosiahla 3,3 percenta, čo možno interpretovať tak, že peniaze stratili tri percentá svojej hodnoty. Ľudia, ktorí v súčasnosti chcú ochrániť svoj majetok, potrebujú hľadať nástroje, ktoré zhodnotia majetok aspoň na úrovni troch percent. Vklady v bankách túto výkonnosť zďaleka nedosahujú. Preto je potrebné, aby aj bežní Slováci investovali. Údaje spoločností, ktoré združuje Slovenská asociácia správcovských spoločností, ukazujú, že aktuálnu mieru inflácie porážajú akciové fondy, zmiešané fondy, realitné fondy aj fondy alternatívnych investícií. Vo všeobecnosti platí, že konzervatívne investície dnes nemajú taký výnos, ktorý by stačil na porážku inflácie. Rezerva na bežnom účte je potrebná, no Slováci si na bežných účtoch nechávajú aj peniaze, ktoré by mohli investovať. Vo všeobecnosti sa za dostatočnú rezervu považuje suma, ktorá vystačí na šesť mesiacov bežných výdavkov. Rodinu s príjmom 1 400 eur mesačne stojí bežné fungovanie približne sedemdesiat percent tejto sumy, teda 980 eur. Bezpečná rezerva je necelých 5 900 eur.

Najviac na potraviny

Súčasný rast cenovej hladiny je široký, no nerovnomerný. Najväčší vplyv naň mal rast cien palív, ktorých cena sa za rok zvýšila o vyše dvadsať percent. Cena ropy bola minulé leto na úrovni 40 dolárov za barel, v súčasnosti je 70. Toto prudké zdraženie sa prejavilo v rastúcej cene dopravy, ktorá presiahla desať percent. Je to najviac zo všetkých zložiek, ktoré slovenský štatistický úrad sleduje. Pozitívom pre budúcnosť je však to, že v nasledujúcich mesiacoch sa bude vplyv rastu ceny ropy na výšku inflácie postupne zmenšovať. Nič to však nemení na fakte, že cena dopravy je najvyššia za posledných šesť rokov.

Na druhej strane inflačného spektra sú odevy a obuv. Ich cena sa zvýšila najmenej z celého spotrebiteľského košíka za posledný rok – len o vyše percento. Napriek tomu, že koronakríza zasiahla tento segment zatiaľ len málo, situácia sa pravdepodobne rýchlo zmení. Delta variant sa v súčasnosti rozmáha najmä v juhoázijských krajinách, ktoré sú globálnymi producentmi odevov a obuvi. Z krajín ako Vietnam či Indonézia prichádzajú správy o tom, ako koronavírus zasahuje ich produkciu s negatívnym vplyvom na celú dodávateľskú sieť. Tak či onak napriek tomu, že ceny odevov sú nízke, na Slovensku dosahujú historické maximá.

Zdroj: Trend.sk

Priemerný občan dá najviac na bývanie a potraviny. Cena globálnych potravín rástla až do júla dvanásť mesiacov bez prestávky, no na Slovensku sa prejavila iba málo. Zo slovenských potravín prudko vzrástla najmä cena zeleniny, ale aj pochutín ako alkohol a tabak. Hlavným dôvodom zdraženia tabaku sú nové dane, ktorými sa štát snaží vylepšiť svoju fiškálnu situáciu. Priemerná domácnosť tak zaplatila za alkohol a tabak o deväť percent viac než pred rokom. Takisto platí, že rekordne vysoko sú pre Slovákov aj ceny potravín.

Rekordné slovenské ceny