Drahí zákonodarcovia

Písanie o súčasnej kríze v eurozóne prináša tak málo pozitívnych momentov, až začína byť veľmi únavné. Stačí si telegraficky zopakovať dianie v minulom týždni. Agentúra Fitch znížila rating Španielska, Nemecko údajne uvažuje o zákaze „short sellingu“ na všetky akcie, americký minister financií Tim Geithner si na návšteve Európy pripadá najskôr ako Alenka v ríši divov, o čom svedčí extrémne krátka tlačová konferencia v Berlíne, euro rýchlo stráca svoju povesť rezervnej meny budúcnosti a kolaps eurozóny sa blíži tým rýchlejšie, čím častejšie sa ho politici snažia odvrátiť.

Tentoraz však na krízu zabudnime. Pod jej rúškom sa totiž v Bruseli odohrávajú veci, ktoré majú len veľmi málo spoločného s nejakou sebareflexiou politikov v zlomových historických momentoch a, naopak, potvrdzujú, že daňový poplatník je tu len pre márnotratnosť mnohých z nich. Vo virtuálnom poradí, ako minúť čo najviac peňazí za čo najabsurdnejšie projekty, s prehľadom vedie Európsky parlament. Keď sa k nám predminulý týždeň po prvýkrát dostal anonymný tip, že europoslanci si opäť mienia priklepnúť viac peňazí na mzdy vlastných asistentov, zo začiatku sme mu príliš nevenovali pozornosť.