Draghi by si želal, aby mala eurozóna parametre Slovenska

Draghi zachránil eurozónu

Grécko bolo blízko bankrotu a výnosy na jeho dlhopisoch narástli nad tridsať percent. Nákaza sa šírila do Talianska, kľúčovej krajiny z hľadiska prežitia spoločného európskeho projektu. M. Draghi zasiahol a okamžite po nástupe spustil program dlhodobých refinančných operácií. Pomocou neho poskytol bankám trojročné pôžičky za úrokovú sadzbu jedno percento. Paniku na dlhopisoch periférnych krajín zastavil.

O pár mesiacov neskôr, v júli 2012, M. Draghi rozptýlil akékoľvek pochybnosti o budúcnosti spoločného menového projektu slávnym výrokom, že euro zachráni „za každú cenu“. Od tohto momentu sa situácia otočila a najkritickejšia fáza v živote eura pominula. Vtedy sa ešte pomerne čerstvému guvernérovi ECB podarilo navrátiť dôveru v prežitie eurozóny.

Spomalená inflácia

Keď sa snovali plány na vznik Európskej centrálnej banky, sotva niekomu napadlo, že eurozóna bude už o pár rokov čeliť boju o prežitie. Tvorcovia verili v rýchlu konvergenciu európskych ekonomík. Ako jediný explicitný cieľ inštitúcie stanovili udržanie cenovej stability. ECB cieli infláciu pod úroveň dve percentá, ale blízko nej, počas strednodobého časového rámca.

Európska centrálna banka na svojich stránkach uvádza, že cieľ sa jej darí napĺňať, keďže priemerná inflácia od vzniku eurozóny sa pohybuje na úrovni 1,72 percenta. Priemer je však skresľujúce číslo. Inflácia mala totiž úplne iné charakteristiky do veľkej finančnej krízy a po nej.

Kým kríza nebola na obzore, inflácia bola