Minister financií Peter Kažimír zašiel ešte ďalej. Hovoril o praktikách podnikateľov, ktorí si zariadenie svojich domácností „nakúpili“ na firmu, vozia sa na luxusných automobiloch, pričom ich podnikateľská činnosť reálne nevykazuje známky životaschopnosti. Vysokí predstavitelia Smeru ukazovali v tom období elán, deklarovali chuť a odhodlanie a človek, ktorý chcel uveriť, uveril, že táto partia nemusí byť úplnou katastrofou pre Slovensko.
P. Kažimír v roku 2012 vyhlásil boj proti daňovým podvodníkom, pretože Slovensko patrilo – a žiaľ, ešte stále patrí ku krajinám, ktoré si nevedia poradiť s únikmi na DPH. Tie sa rátajú na miliardy eur ročne. Napríklad v roku 2013 bol rozdiel medzi tým, čo štát mal vybrať na DPH, a čo reálne vybral, takmer 35 percent. Len Rumuni boli od nás v rámci celej EÚ horší. Naopak, vo Fínsku unikali len štyri percentá. Čo v zásade ide proti všeobecnému presvedčeniu, že sa kradne všade a rovnako. Nie je to pravda.
Vláda pre katastrofálne výsledky zaviedla viacero opatrení, ktoré obmedzili okrádanie štátu špekulantmi. Dokázala tak o niečo zlepšiť výber DPH, odhalila podvody za štvrť miliardy eur a pýšila sa pozitívnym vývojom.
Lenže teraz sa ukazuje, že pravidlá neplatia pre všetkých rovnako. Prípad Ladislava Bašternáka je jasným príkladom toho, že keď sa majú protiopatrenia dotknúť ľudí, ktorých politici veľmi dobre poznajú, systém odrazu nefunguje a politici bez hanby privierajú oči. Nevyvodzuje sa ani základná politická zodpovednosť za akýkoľvek vzťah s človekom, ktorý je podozrivý, že systematicky okráda štát.
Vláda môže schváliť aj stovky ďalších zmien, ktoré by mali viesť k obmedzeniu klasickej zlodejčiny, ako to pomenoval v tomto čísle TRENDU sudca Ján Hrubala. No len čo verejnosť vidí arogantnú beztrestnosť vyvolených, výsledok nebude stáť za nič. Najúčinnejším spôsobom, ako zamedziť okrádaniu štátu, nie je vytváranie nových a nových zákonov.
Ľudia sami musia pochopiť, že keď sa obchádza platenie daní, a teda okráda štát, okrádajú sami seba o lepšie verejné služby. Ale vysvetlite im to, keď im tí, ktorí by nielenže mali ísť príkladom, ale mali by nastavený systém riadiť a strážiť, dávajú dennodenne návod, ako sa voči našej spoločnosti správať. Preto Kažimíra a jeho kolegov už nikto neberie vážne.
