Dozrel čas komplexný reštart slovenského turizmu

To, že slovenský turizmus nevyužíva dlhodobo svoj potenciál, je fakt. Zo všetkých číselných porovnaní aspoň jedno: podiel turizmu na tvorbe slovenského HDP v roku 2015 pri príspevku turizmu dve miliardy dolárov (podľa World Travel Tourism Council) predstavoval 2,4 percenta.

Pri celoeurópskom priemere 3,5 percenta tak v uvedenom rebríčku patrí Slovensku v tomto ukazovateli 139. priečka na svete. Okrem Poľska s priamym podielom turizmu na tvorbe HDP vo výške 1,7 percenta, ale s jeho príspevkom osem miliárd dolárov, sa z krajín V4 pred Slovenskom umiestnilo Maďarsko (4 % a 4,8 mld. USD) a aj Česká republika (2,5 % a 4,6 mld. USD).

Nevyužitý potenciál

Dôvodov, prečo je slovenský turizmus kvantitatívne pod európskym priemerom, je zrejme viac (treba pritom zdôrazniť, že kvalitatívna úroveň služieb sa neustále zvyšuje). Patrí medzi ne aj nekonzistentnosť, fragmentácia a neexistencia kontinuity.

Vystihuje to skutočnosť, že spadá do pôsobnosti dvoch ministerstiev – ako celok k ministerstvu dopravy (logiku v tom nehľadajte), ale vidiecky turizmus spadá pod ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Je kompetenčne aj kapacitne poddimenzovaný (na úrovni sekcie ministerstva) a rozvojové plány nepresahujú horizont štvorročných volebných cyklov.

Akokoľvek idealisticky to znie, odvaha presadiť pre turizmus oveľa silnejšiu pozíciu so silným zastúpením napríklad na úrovni ministerstva pre šport a cestovný ruch, ako sa to podarilo v Poľsku, sa na Slovensku zatiaľ nenašla. Silný partner so silnými kompetenciami teda nie je. A aj napriek intenzívnej práci najväčšieho zväzu v brandži, Zväzu hotelov a reštaurácií SR, alebo destinačných organizácií, ktoré sú styčnými bodmi rozvoja turizmu v regiónoch, ostávajú ďalšie výzvy pred nami.

Ako z toho von

Dobrá správa je, že existuje cesta, ako z toho von. No nie je ňou ani zmena v štrukturálnom usporiadaní so silným ministerstvom schopným presadiť turizmus ako prioritu. Ani nastavenie financovania Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) tak, aby nebola plne rozpočtovou organizáciou ministerstva bez nutnosti zarobiť na seba a zabezpečiť svoje fungovanie efektívnejšie.

Nie je to ani výška DPH zo služieb, ktorá patrí medzi najvyššie v Európe (spolu s Dánskom a Veľkou Britániou) a konkurenčne nás znevýhodňuje oproti okolitým krajinám. Ani čoraz vypuklejší nedostatok kvalitných ľudí na trhu práce „použiteľných“ v turizme, pretože poskytovanie kvalitných služieb je najmä o kvalitných ľuďoch.

Cestovný ruch má veľký potenciál, ale aby sa stal prioritou, musí ňou byť aj pre ľudí, ktorí v ňom priamo nepracujú. Slovensko si potrebuje uvedomiť a pochopiť význam turizmu – pre jeho ekonomický prínos, ale aj pre značku Slovenska vo svete.

Hovoriť aj B, nielen A

Žiada sa preto intenzívnejšia komunikácia dosiahnutých úspechov, na ktoré máme byť právom hrdí, ale zároveň aj triezvejšie vyhodnotenie. Štatistické čísla sú dobré, ale realita, to nie je excelovská tabuľka. Prezentované skvelé čísla o dvojcifernom medziročnom náraste návštevnosti zahraničných turistov podľa Európskej komisie pre cestovný ruch za minulý rok sú iste úspechom, ktorý treba vyzdvihnúť a nadviazať naň.

Treba však mať na pamäti aj to, že v roku 2014 skončilo Slovensko v rovnakom rebríčku na chvoste s 11-percentným poklesom počtu zahraničných turistov. Ak chceme byť dlhodobo úspešní, nestačí hovoriť A a nepovedať B. Analyzujme rovnako úspechy i neúspechy – pokiaľ sa dá, čo najviac konštruktívne.

Schopnosť zjednotiť sa a dlhodobo spolupracovať bola už historicky vždy pre nás výzvou

Lebo jedno je isté – ak chce slovenský cestovný ruch napredovať a hlavne dobiehať zameškané, musí si klásť vyššie ciele a očakávania. To, čo stačilo doteraz, už nepostačuje. Prekročiť tieň sťažností na neblahý osud a spoločne, vlastnou iniciatívou „tlačiť“ na posun vecí vpred.

Treba však jedným dychom dodať, že kde je dopyt, tam je aj ponuka. Apel na zmenu tak musí zaznievať zo strany brandže spoločne. Chce to kontinuitu – vyjadrenie rešpektu a spoluprácu s tými, ktorí to tu budovali doteraz, ale aj zbavenie sa predsudkov pred všetkým novým vrátane ľudí.

Schopnosť zjednotiť sa a dlhodobo spolupracovať bola už historicky vždy pre nás výzvou. Je na nás posunúť sa ďalej a prekonať rôzne zbytočné -izmy a -patie stojace nám v ceste. Spoločenská objednávka