Kristína Kormúthová ešte ako televízna moderátorka dala na sociálnu sieť status, v ktorom charakterizovala človeka kradnúceho odkvapovú rúru z domu jej rodičov. Napísala, že je „nedonoseny, smradlavy cigan“ a pripojila aj otázku: „Prečo ´toto´nemozme my polovnici strielat podobne ako škodnu? Precooooo?“
Ako každý, kto sa svojimi vyjadreniami dostal do problémov, aj K. Kormúthová sa z nich pokúsila dostať vykrúcaním. Vraj slovo „cigan“ použila iba ako synonymum klamára a zlodeja. Lenže v rečníckej otázke, prečo „toto“ nemožno strieľať ako škodnú, zjavne nemala na mysli len jedného konkrétneho človeka, lebo v takom prípade by si poľovníci ako ona veľmi zastrieľať nemohli.
Hoci je to vec polície a prokuratúry, pripomeňme, že osoba, ktorá sa pustí do takýchto výrokov, je dôvodne podozrivá, že sa dopustila trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, prípadne trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Ľudia, ktorí sa dôvodne podozrivej Kormúthovej zastali, bránili jej právo na slobodu prejavu i na to, aby ho uplatnila vo vzťahu k jednému etniku.
Sloboda prejavu je svätá vec, ale nie v prípadoch, keď ju obmedzuje Trestný zákon. Ten hovorí, že hanobenie rasy či etnika a podnecovanie k nenávisti sú trestné činy. Petícia, ktorá vznikla na podporu K. Kormúthovej, svedčí o tom, aké spoločensky nebezpečné by bolo, keby sa hanobiace vyjadrenia tolerovali len preto, že ide o široko zdieľanú zášť.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Na rozdiel od moderátorky na podporu Dáriusa Rusnáka, pracovníka kancelárie prezidenta, žiadna petícia zatiaľ nevznikla. V jeho prípade je znepokojujúce, že čin toleruje zamestnávateľ, ktorý by mal byť na takéto prešľapy obzvlášť citlivý. Pred políciou i v médiách piati ľudia potvrdili, že verbálnych útokov na ženy, a fyzického útoku na mužov, ktorí sa ich zastali, sa dopustil prezidentov človek – vedúci odelenia pre styk s verejnosťou (!).
Slová, ktoré adresoval ženám len preto, lebo hovorili po maďarsky, sú učebnicovým hanobením, lebo išlo o hrubé urážky len na základe ich národnostnej príslušnosti. Vyjadrenia prezidentovho hovorcu, že „takéto správanie nie je pánovi Rusnákovi vlastné“ a že sa dôsledky voči nemu vyvodia, ak sa preukáže jeho vina, prehliadajú to podstatné.
Človek, o ktorom piati svedkovia vypovedali, že urážal ženy pre jazyk a potom fyzicky napadol osoby, ktoré ich chránili, je dôvodne podozrivý zo závažných trestných činov. Už len dôvodné podozrenie je nezlučiteľné s tým, aby zastával významnú funkciu v kancelárii činiteľa, ktorý zložil sľub, že bude dbať o blaho „národnostných menšín a etnických skupín“.
