Samé paradoxy
Na lepšiu ilustráciu sa ponúka hneď viacero príkladov. Z verejných financií daňoví poplatníci na jednej strane dotujú obnoviteľné zdroje energie, aby krajina znižovala objem vypúšťaných skleníkových plynov, a tak aj svoj príspevok ku klimatickým zmenám. No zároveň štát dotuje ťažbu a spaľovanie hnedého uhlia v Hornonitrianskych baniach a Nováckej elektrárni, ktorá je druhým najväčším priemyselným zdrojom emisií v krajine.
Nebohý ekonóm Martin Filko, jeden z autorov reformy Hodnota za peniaze, túto dotačnú schému svojho času opísal tak, že „z cien pre spotrebiteľov dotujeme elektrinu zo slnka, aby sme neznečisťovali vzduch elektrinou z uhlia, ktorú dotujeme rovnakým spôsobom“. Prosto: nonsens.
Potom je tu podpora bývania. Vláda dotuje výstavbu nájomných bytov – aj preto, lebo Slováci a Slovenky až v deviatich prípadoch z desiatich bývajú vo vlastnom, čo znižuje mobilitu pracovnej sily medzi regiónmi. No zároveň štát prispieva milióny eur na stavebné sporenie a bonifikuje hypotéky, ktoré zasa zväčša podporujú vlastníctvo nehnuteľností. Prvá schéma má na podiel ľudí bývajúcich vo vlastnom opačný vplyv ako druhá, vzájomne sa rušia.
Zdroj: Zsolt Lukács
Napokon, objemovo najväčším programom subvencií smerujúcich do súkromného sektora sú poľnohospodárske dotácie. Okrem možností na podvodné tunelovanie verejných zdrojov, ktoré ukázali nedávno medializované prípady v Poľnohospodárskej platobnej agentúre (TREND 16/2018), takáto štátna podpora spotrebiteľom nepriamo predražuje potraviny. Pretože najskôr sa
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
