Dostať na krídla estetiku

Bez konkurencie

Zamyslí sa a pokrúti hlavou. „Nie, nepoznám nikoho, kto by sa ešte z dizajnového hľadiska zaoberal vývinom lietadiel na Slovensku,“ hovorí S. Nicz. Byť solitérom môže mať veľa výhod, no absencia konkurencie má vždy aj nejaké dôvody. V prípade dizajnu lietadiel je to predovšetkým možnosť uplatnenia.

Na Slovensku existujú štyri firmy, ktoré vyrábajú ultraľahké lietadlá. Medzi zavedené spoločnosti patria Aeropro v Nitre a Aerospool v Prievidzi s vyše dvadsaťročnou tradíciou, ktoré majú za sebou už rádovo stovky predaných lietadiel. V Senici sa vyrába lietadlo Shark, čo je najrýchlejší ultralight na svete. V Prešove sídli firma Tomark Aero, ktorá vyrába dolnoplošník Viper.

„Keďže slovenské firmy sú malé, príprava jedného modelu lietadla v nich trvá zhruba päť rokov a ten sa potom desať až dvadsať rokov predáva. Takýto časový rámec vplýva na pomalé tempo vývoja v tejto oblasti a zároveň spôsobuje, že letecké firmy nemôžu zamestnať dizajnéra na plný úväzok, pretože by pre neho nemali dosť roboty,“ hodnotí možnosti uplatnenia S. Nicz.

Na situáciu má vplyv aj to, že nie všetci producenti lietadiel považujú za nevyhnutné angažovať pri vývine nového modelu dizajnéra. S. Nicz sa preto musí orientovať na firmy, ktoré považujú estetiku vo vzduchu za dôležitú.

Koncept biznis jetu Gryphon Zdroj: Archív S. Nicza

Skúsenosť zvonku

Od kreslenia fantazijných modelov do zásuvky sa mladému dizajnérovi podarilo odpútať už počas štúdia, keď nadviazal spoluprácu s nitrianskou firmou Aeropro. To je príklad výrobcu, ktorý sa zaujíma o dizajnérsky vstup. Nitrania dlhodobo vyrábajú vlastné lietadlo EuroFox a momentálne pracujú na príprave nového modelu s pracovným názvom Vision, do ktorého mohol S. Nicz tvarovo vstúpiť. Navrhol tvar trupu lietadla, na ktorého formovaní sa momentálne pracuje. Krídla vznikajú v réžii kolegu aerodynamika, pretože pri nich sa až tak neprejavuje estetická potreba. Dizajnéra však ešte čaká práca na interiéri modelu. Lietadlo je momentálne v štádiu lietajúceho prototypu.

Vzhľadom na obmedzené možnosti domáceho uplatnenia aj v dizajne lietadiel platí, že zásadné skúsenosti sa zbierajú v zahraničí. Pre S. Nicza to bola pracovná stáž v najvýznamnejšom švajčiarskom výrobcovi lietadiel Pilatus Aircraft. Firma s vyše sedemdesiatročnou tradíciou a tisícpäťsto zamestnancami vyrába tréningové a menšie viacúčelové osobné lietadlá. Po úspešnom modeli PC-12, z ktorého sa v jednotkovej cene zhruba tri milióny dolárov predalo vyše tisíctristo kusov, sa v roku 2011 začali prípravy nového biznis jetu PC-24.

Práve na interiéri tohto osemmiestneho lietadla sa podieľal aj S. Nicz. Pochvaľuje si, že nešlo len o skicovanie a vysedávanie za počítačom. Na mockupe –čiže drevenom modeli v reálnej veľkosti budúceho lietadla – sa skúšali konkrétne veci. Napríklad pri tvorbe prototypu sedačky sa zostrojila drevená konštrukcia s polystyrénovým čalúnením, ktorej vlastnosti sa chodili do hangáru s modelom testovať. Keď sa navrhoval ovládací pult do kokpitu, taktiež sa vytvárali ergonomické modely a s testovacími pilotmi sa konzultovalo, či dočiahnu na všetky gombíky.

Model Vision vyvíjaný pre firmu Aeropro Zdroj: Archív S. Nicza

Možnosti lietadla

Ateliér transport dizajnu Štefana Kleina na VŠVU už dávno funguje ako odrazový mostík pre talenty do dizajnérskych štúdií svetových firiem. Dlhoročne budované kontakty s výrobcami automobilov majú vplyv na to, že väčšina študentov sa orientuje týmto smerom. Už počas štúdia prúdi dorast na stáže do automobiliek, kde sa mnohí neskôr i zamestnajú. Aj S. Nicz si na začiatku štúdia siahol na auto, jeho prvý projekt bol pre automobilku Škoda. No po tejto skúsenosti si cielene vybral iné zameranie.

„Nechcel som sa dať na automobilový dizajn, pretože tam smeruje veľa ľudí a je tam veľká tlačenica. Okrem toho je to veľmi vyťažujúce a stresujúce, pretože v tejto sfére je obrovský tlak na dizajnéra. Po tridsiatke je už pre firmu starý, stále je dopyt po nových nápadoch a talentoch,“ vysvetľuje S. Nicz. Dôvod na opustenie štandardnej línie do automobilového priemyslu bol aj v rozdielnych možnostiach realizácie vlastných nápadov. „Dizajnér v automobilke funguje ako kreatívec, ktorý pracuje na stylingu a nemôže riešiť komplexnejšie veci. Pri lietadlách je na to väčší priestor,“ tvrdí.

Zároveň však platí, že pri leteckom prostredí si často treba pozíciu dizajnéra vydupať. V bežnom ponímaní sa totiž v brandži za dizajnéra považuje konštruktér. Ten však nemusí disponovať žiadnym tvarovým cítením, a preto je angažovanie dizajnéra pri vývoji lietadla vedomé rozhodnutie pre estetickú formu. Dizajnér nemusí nevyhnutne ovládať fyzikálne zákony prúdenia vzduchu či detaily pohonu lietadla – to je parketa ostatných špecialistov. Východiskovým bodom je konštrukcia stroja, na ktorej dizajnér v spolupráci s konštruktérom pracuje.

Koncept solárneho lietadla Suntoucher Zdroj: Archív S. Nicza

Výzvy interiéru

V portfóliu S. Nicza križujú oblohu viaceré tvarovo výrazné a futuristické modely. Napríklad koncept osobnej stíhačky Gryphon z minulého roku či jednosedadlové lietadlo R-10. Predmetom bakalárskej práce dizajnéra bol koncept lietadla Suntoucher, ktoré je úplne autonómne, čiže funguje výhradne na solárnu energiu.

Experimentálny projekt bol reakciou na existujúci švajčiarsky stroj Solar Impulse, ktorý poháňa energia získavaná zo solárnych panelov umiestnených na krídlach. Lietadlo, ktoré má na budúci rok vo viacerých etapách obletieť Zem, však výzorovo pôsobí ako zväčšený rádiovo ovládaný hobby model, a preto sa mu S. Nicz vo svojej verzii pokúsil pridať odvážnejšiu estetickú podobu.

Napriek tomu, že navrhovanie vonkajšej podoby celých lietadiel je výzva a pôsobí vizuálne efektne, pre S. Nicza znamená vnútro lietadla z dizajnového hľadiska väčšiu výzvu. „Pri interiéri je oveľa viac možností a priestoru na navrhovanie niečoho nového. Existuje totiž veľká priepasť medzi tým, ako vyzerajú vnútra áut a lietadiel. Často to v lietadlách vyzerá veľmi obyčajne, asi ako v autobuse alebo vo vlaku. A ešte to potrvá dlho, kým budú lietadlá vnútri vyzerať lepšie. Dizajnéri sa v tejto oblasti dlho neangažovali, čo je dané aj tým, že výrobcovia i zákazníci sú často konzervatívni,“ tvrdí S. Nicz.

Mladý dizajnér považuje interiér lietadla za veľmi dôležitý, pričom na prvom mieste je pohodlie cestujúceho. „No treba k tomu pristupovať aj z estetického pohľadu. Keď vstúpite do lietadla, tak prvý dojem je vizuálny. Prostredníctvom neho je potrebné navodiť pasažierovi pocit, že vnútro lietadla je priestranné a že v ňom bude mať dosť miesta na nohy i nad hlavou. S priestorovosťou súvisí aj práca s osvetlením, farebnosťou a použitými materiálmi,“ vysvetľuje.

Návrh interiéru lietadla Pilatus PC-24 Zdroj: Archív S. Nicza

Pracovné vyhliadky

Pri svojom modeli interiéru lietadla Bombarier CX 45 S. Nicz ožije. Ide o výrez kabíny biznis jetu pre osem pasažierov, ktorý bez medzipristátia môže zvládnuť päťtisíc kilometrov a na palube ponúka úplný komfort. Koncept luxusného interiéru vznikol ako diplomová práca a zároveň ako zúročenie skúseností zo švajčiarskeho Pilatusu. Tam dizajnér pracoval na podobnom type lietadla a vo svojom návrhu chcel zaujať osobný postoj k tejto triede lietadiel a rozvrhnúť svoju víziu. Cieľom bolo vytvoriť nové rozhranie komunikácie pasažiera s lietadlom.

Zameranie na spoločnosť Bombardier nie je žiadna náhoda. Koncept interiéru má slúžiť aj ako referencia dizajnéra pri hľadaní nového pracovného pôsobiska. S. Nicz vo svojom modeli cielene pracoval s dizajnovým jazykom kanadského výrobcu, čím svoj návrh tvarovo začlenil do značky. Zároveň však vytvoril niečo nové, čo môže pôsobiť ako návnada.

Skok do veľkej firmy by mohol smerovať aj na adresu Airbusu, kde sa dizajnéri podieľajú napríklad na tvorbe pilotnej kabíny. Existujú tiež spoločnosti, ktoré externe dodávajú hotové interiéry veľkým výrobcom. Vo svete je tiež veľké množstvo firiem produkujúcich malé lietadlá, a to i v rôznych modeloch súčasne, čo vytvára priestor na stále angažmán pre dizajnéra. Pre solitéra zo Slovenska sa núka aj možnosť paralelnej externej spolupráce s viacerými výrobcami ultralightov v blízkom zahraničí. Napríklad v Česku, ktoré aj vplyvom pretrvávajúcej tradície lietadlami žije.