V štátoch, ktoré majú dlhú demokratickú tradíciu, býva nepísaným pravidlom, že dosluhujúci prezident neprijíma žiadne závažné rozhodnutie, ak ho môže vykonať jeho riadne zvolený nástupca. Preto sa tam dosluhujúci prezidenti neusilujú vymenovať do dôležitých funkcií ľudí, ktorým sa začína funkčné obdobie až po oficiálnom nástupe novej hlavy štátu.
Zdá sa, že I. Gašparovič v sebe na poslednú chvíľu objavil pracovitosť, ktorej nemôže odolať, lebo na otázku, či ešte vymenuje troch ústavných sudcov, prípadne predsedu Najvyššieho súdu, odpovedal v tom zmysle, že bude svoje povinnosti vykonávať naplno až do konca.
Ako je známe, funkčné obdobie dnešného predsedu Najvyššieho súdu sa končí 23. júna 2014 a funkčné obdobie troch ústavných sudcov až 4. júla. Teda osem, respektíve 15 dní po skončení funkčného obdobia I. Gašparoviča.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Dosluhujúceho prezidenta nič nenúti, aby k vymenovaniu sudcov pristúpil neodkladne. Mohol by pokojne udržiavať svoje doterajšie pracovné tempo, pre ktoré je príznačné, že od roku 2009 nepredniesol v parlamente správu o stave republiky.
Ak sa I. Gašparovič poponáhľa práve v tomto jedinom prípade za celé druhé funkčné obdobie, bude to mať iba jasný dôvod – chce zabrániť novozvolenému prezidentovi, aby to bol on, kto využije svoju právomoc vymenovať alebo aj nevymenovať sudcov, ktorých mu navrhne parlament či Súdna rada.
Predseda Národnej rady SR a poslanci Smeru postupujú tak, aby parlamentná väčšina stihla schváliť šiestich kandidátov na ústavných sudcov. Z nich má troch – na obdobie dvanástich rokov – vymenovať prezident za sudcov.
Medzi kandidátmi sú aj také postavy, ktoré denníky charakterizovali napríklad prívlastkami ako Harabinova pravá ruku, spolužiačka Roberta Fica, predseda súdu spájaný s rodinkárstvom či advokát mafiánskej skupiny.
Všetci vieme, že traja noví „správni“ ústavní sudcovia by mohli zabetónovať pomery na Ústavnom súde na dlhé roky. Parlamentná väčšina sa preto ponáhľa, nie ako v prípade šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý už vo funkcii nadsluhuje dva roky. O jeho prípadnom nástupcovi – na rozdiel od ústavných sudcov – sa na marcovej schôdzi rokovať nebude, lebo ako povedal predseda parlamentu Pavol Paška, opozícia vraj nepredstavila „relevantného kandidáta“.
A. Kiska už ohlásil, že sa chce s odchádzajúcim prezidentom stretnúť a predebatovať s ním prevzatie úradu. Určite by mali hovoriť aj o tom, či je dosluhujúci prezident oprávnený vymenovať do významných funkcií osoby, ktorých funkčné obdobie sa začína až po nástupe nového prezidenta.
