Z nízkych úrokových sadzieb síce majú radosť dlžníci, ktorým sa splácanie požičaného zvýhodňuje, no ich výhodu platí niekto iný. Tak investori na finančných trhoch, ako i obyčajní ľudia, ktorí si ukladajú svoje úspory v bankách. Podobne ako sa prepadli úrokové sadzby na úveroch, sa totiž zviezli nadol aj tie depozitné. Kým začiatkom vlaňajška si ľudia mohli podľa doby splatnosti ukladať do banky peniaze so sadzbou začínajúcou sa dvojkou, trojkou, ba aj štvorkou, aktuálne podľa Národnej banky Slovenska ukladajú s viac než dvojpercentným úrokom len pri vkladoch nad dva roky. A tých nie je veľa. Ľudia totiž v čase nízkych sadzieb záujem o viazané vklady strácajú, ponúkaný úrok im nekompenzuje na čas stratený prístup k peniazom. Radšej sa neviažu.

Nízke úrokové sadzby sú dôvodom, prečo sa (aj) na Slovensku ponuka depozitných hráčov a konkurenčný tlak na sadzby zužuje. V prvom polroku oznámila odchod z českého a slovenského trhu Axa Bank. Dôvod bol prozaický. Ak by chcela udržať sadzby pre vkladateľov na konkurenčnej úrovni, potrebovala by druhú nohu biznisu, ktorú nemá – retailové úvery. Bankový model je zjednodušene postavený práve na tom, že banka vyzbierané depozity pretaví do úverov alebo investuje do cenných papierov (samozrejme, so ziskom). Ak sa zužujú možnosti zárobku na úveroch či dlhopisoch, automaticky to premietne do cien vkladov. Axa Bank, ktorá úvery neposkytovala, stratila možnosti, ako zarobiť aspoň na to, aby zaplatila vkladateľov. A tak jej model zlyhal.

O tom, že nemusí byť jedinou online bankou, ktorú čaká podobný osud, sa už špekuluje dlhšie. Na trhu sa hovorilo aj o tom, že na predaj je retailová časť ING a jej ING Konto, i keď firma tento zámer nikdy nepotvrdila. Teraz prišlo na rad Zuno. Koncom júla prenikli na trh správy, že zmenou prejde i online banka, ktoré je členom skupiny Raiffeisen. Pretože materská banka potrebuje šetriť a zatiaľ stratové Zuno nemá uspokojivé výsledky. Úvahy o možnom včlenení do kamenných bánk skupiny (na Slovensku do Tatra banky) pomohol rozdúchať šéf českej Raiffeisenbank Mario Drosc, ktorý takúto možnosť priznal pre české Lidové noviny. No Raiffeisen na správy reagovala tým, že sa zaviazala pokračovať v online bankovníctve. Ako uviedol člen predstavenstva Raiffeisen Bank International Aris Bogdaneris, skupina chce Zuno podporovať a momentálne prehodnocuje, ako lepšie zladiť jeho aktivity s lokálnymi bankami, aby sa zvýšila jeho efektivita.

Direkt banky v minulosti najviac pomáhali vytvárať konkurenčný tlak na depozitnom trhu. Či už termínovanými vkladmi, no i sporivými účtami, kde sadzbou dokázali konkurovať i viazaným produktom kamenných bánk. Ostatné roky dokázali zvýšiť svoj podiel na trhu. No všeobecný pokles úrokových sadzieb na finančných trhoch donútil znížiť sadzby všetkých hráčov, vrátane onlinových. Kým vlani na jar ešte prvá direkt banka na Slovensku mBank zvyšovala sadzby na sporení na 2,1 percenta, teraz ponúka 0,9 percenta. Podobne ako ING Bank, ktorá sa vlani na jar držala dvojky. Axa Bank v tom čase dokonca bodovala 2,5-percentnou sadzbou podobne ako Zuno. Kým Axa už vklady neúročí, Zuno sa drží na trhu najvyššie so sadzbou 1,3 percenta. No len pri Sporení plus, kde klient nesmie vyberať vklady, resp. v mesiaci, keď ich vyberie, úrok nedostane.