Dominika Truban: Robte tam, kde si vážia váš čas

Podľa zaužívanej floskuly odchádzajú vedci zo Slovenska do zahraničia preto, lebo tam majú lepšie podmienky pre svoje vedecké ambície. Ako to bolo vo vašom prípade?

Na Slovensku som vyštudovala medicínu spolu s prírodovedeckou fakultou. Na medicíne ma bavila neurológia, a tak som vedela, že keď na prírodovedeckej skončím PhD., určite chcem ísť do neurobiológie. Lenže PhD. som robila na kvasinkách a tie nemajú neuróny. Preto som sa rozhodla, že keď nemôžem urobiť krok dopredu, spravím aspoň krok vbok, a dostala som sa na neuroonkológiu v Kodani. A odtiaľ zasa bližšie k neurobiológii do Prahy.

Prečo ste neostali v Prahe?

Lebo ani tam to nebolo to pravé. Ale pochopila som, že musím vo svojom portfóliu mať konkurenčnú výhodu oproti ostatným. V tom čase nastúpila nová metóda targetovania génov, ktorú som sa v Prahe naučila. S tým, že mi to pomôže pri hľadaní miesta v neurobiológii. Aj to tak bolo. Mala som pocit, že všetko, čo som dovtedy v labákoch prežila, zapadlo do toho, kde som dnes.

Americké vedecké inštitúcie vyhľadávajú talenty veľmi aktívne, majú skautov, ktorí chodia po konferenciách či iných inštitútoch.

Nemám takú skúsenosť. Určite funguje, ak vás niekto odporučí, ale je to iba jedna z ciest. Ja som odpovedala na inzerát, podala som prihlášku. Na moju terajšiu pozíciu ich prišlo dvesto. Odporúčanie som síce nemala, ale pomohlo mi, že hľadali niekoho, kto chce pracovať s targetovaním génov, že som na kvasinkách študovala mitochondrie a že mám MD- -PhD. [duálny titul lekár-vedec].

Dominika Truban Zdroj: Maňo Štrauch

Ako prebiehal prijímací proces?

Najprv sme s mojím terajším šéfom Wolfdieterom Springerom mali oťukávací Skype. Dostala som za úlohu napísať prácu o tom, kde vidím najmenej zodpovedané otázky o úlohách mitochondrií v Parkinsonovej chorobe a ako by som ich riešila. Dva dni som nespala, čítala som všetky možné články a výsledkom boli tri veľké otázky a moje riešenia. Potom sme mali ďalší Skype, kde sme ich rozoberali. Šéf sa ma spýtal, na ktorej z tých otázok chcem pracovať, a keď som nastúpila, tak som na nej aj začala robiť. Bolo motivujúce vidieť, že človek, ktorý v tejto oblasti pracuje dvadsať rokov, uznal, že moje nápady sú dobré. Dokonca do takej miery, že sme na ne podávali grant. Ten sme aj získali, takže som na Mayo už po pár mesiacoch mala vlastné financovanie.

To sa očakáva, že vedec si so sebou prinesie aj grant?

Je to ideálne. Keď máte vlastné financovanie, labák môže najať viac ľudí. A čím viac ľudí, tým viac sa spraví. Ale aj keby som svoj grant nedostala, náš šéf má dosť peňazí z iných grantov.

V čom sú teda podmienky na vedeckú činnosť v USA lepšie než na Slovensku?