Z pohľadu bežného podnikateľa je existenčne dôležité vedieť, či sa vláda vydá cestou znižovania výdavkov alebo bude viac čarovať na strane príjmov. Najmä druhá možnosť môže byť významným faktorom zasahujúcim do rozvoja podnikania, a teda aj do hospodárskeho rastu.

Doterajšie opatrenia smerujúce k zvýšeniu daňových a odvodových príjmov majú v mnohých prípadoch spoločného menovateľa v podobe hľadania kolektívneho vinníka za individuálne prehrešky v daňových výkazoch. Obmedzenie paušálnych výdavkov a zvyšovanie vymeriavacích základov na poistenie živnostníkov, povinné preukázanie a viazanie vkladu päťtisíc eur pri zakladaní eseročky či paušálna daň pre spoločnosti bez ohľadu na dosiahnutú stratu možno presne zasiahnu niekoľkých „špekulantov“, ale komplikujú činnosť mase malých podnikateľov.


Vzhľadom na sociálnu orientáciu vlády možno tušiť pokračovanie trendu ignorovania potrieb chrbtovej kosti domácej ekonomiky aj v budúcom roku. Aj keď budúcoročné ekonomické predikcie nepatria k najhorším, potenciál ekonomiky zostane nevyužitý. To, čo v budúcom roku predvedie slovenské hospodárstvo, najlepšie vystihuje spojenie balet na útese. Navonok možno efektný, ale s upozornením na riziko, že každý krok môže znamenať pád. Domáce hospodárstvo potrebuje pevnú pôdu pod nohami a tú môže priniesť len priaznivé podnikateľské prostredie.


Domáca ekonomika v roku 2014: Balet na útese


Článok vychádza v 56-stranovej prílohe Slovensko a svet 2014, ktorá je súčasťou koncoročného vydania týždenníka TREND 50-51/2013, dostupného na stánkoch, digitálnych kioskoch AppStore a Play Store (aplikácia TREND) a v našom e-shope.

Druhý najvyšší rast v eurozóne


Prvý pohľad na budúcoročné predpovede naznačuje dôvod na spokojnosť, Medzinárodný menový fond prognózuje Slovensku po Estónsku druhý najvyšší reálny rast v eurozóne (2,3 percenta). Podobne naladené sú aj slovenské banky, hoci treba povedať, že ich optimizmus postupne klesá. V marcovom dotazníku pre NBS odhadovali na koniec budúceho roka rast v rozpätí 2,1 až päť percent, v októbri to bolo už 1,5 až 2,5 percenta. Zaujímavé je, že kým odhady analytikov klesajú, nálada v ekonomike rastie, v októbri dosiahla podľa Štatistického úradu SR najvyššiu hodnotu v tomto roku.


Optimizmus a rast okolo dvoch percent v stálych cenách odhadovali bankoví analytici aj presne pred rokom, skeptický bol jedine TREND Analyses s prognózovanou nulou, pričom pravda bude niekde uprostred. V čase uzávierky tejto ročenky smerujú predikcie ekonomického vývoja tesne pod jedno percento, čo znamená, že TREND bol k vývoju ešte mierne bližšie ako bankový sektor. Prečo takýto rozdiel? Odpoveď naň možno nájsť v slovách bývalej guvernérky NBS a dnes členky predstavenstva VÚB Eleny Kohútikovej, podľa ktorej úlohou analytikov je podporovať pozitívne očakávania. Tie na Slovensku vkladáme už tradične do nemeckých rúk.


S Nemeckom na večné časy?


Ak bude Slovensko v budúcom roku rásť, tak najmä zásluhou exportu, pričom bude profitovať z oživovania najvýznamnejších partnerov – Nemecka a Česka, ktorí očakávajú v budúcom roku rast, i keď pomalší ako na Slovensku. Okrem Nemecka hlásila priaznivý vývoj v druhom štvrťroku aj druhá najväčšia európska ekonomika – Francúzsko. Ministerstvo financií vo svojej prognóze pripomína aj ďalšie faktory slovenského rastu – domácu spotrebu, ktorá začína po troch rokoch rásť, a tiež investície.


Otvorenosť ekonomiky a najmä jej orientácia na Nemecko je dlhodobo terčom výhrad ekonomických analytikov. Paradoxne však podobné výčitky smerujú aj k samotnému Nemecku. Koncom októbra sa nečakane dôrazne ohradilo k tamojšiemu ekonomickému modelu, postavenému na exporte, americké ministerstvo financií. V polročnej správe konštatuje, že pomalý rast nemeckého dopytu a závislosť krajiny od exportu narúšajú rovnováhu v čase, keď sa mnoho členov eurozóny ocitlo pod vážnym tlakom na obmedzenie dopytu i dovozov. Výsledkom je deflačný tlak nielen v Európe, ale aj v celej svetovej ekonomike. Ako zdôrazňuje analytik Patria Online Václav Trejbal, Nemecko tak na stupnici Amerikou kritizovaných krajín predstihlo Čínu, ktorá je tradičným cieľom výčitiek pre údajné podhodnocovanie meny. I Japonsko, ktoré začalo svoju menu radikálne stláčať pred rokom.


Slovenská ekonomika v roku 2014


Domáca ekonomika v roku 2014: Balet na útese


1 UniCredit prognózuje cenu ropy Brent, sporiteľňa prognózu nerobí

PRAMEŇ: analytici bánk

Ekonomicky rozmanité Slovensko


Nevýhodou európskej ekonomiky je dvojrýchlostný progres, keď jadro eurozóny rastie výrazne rýchlejšie ako krajiny na periférii. Čosi podobné vidieť v menšej miere aj na Slovensku. Bratislava napríklad patrí podľa Eurostatu po zohľadnení parity kúpnej sily k piatim najbohatším regiónom únie, pričom ostatné kraje sa ocitli na oveľa menej lichotivej pozícii medzi 65 najchudobnejšími regiónmi Európy. Ekonomickú nerovnováhu veľmi dobre ilustruje aj nezamestnanosť, v okrese Rimavská Sobota dosiahla v septembri vyše 32 percent, v okrese Bratislava I 5,3 percenta.


TREND nespochybňuje prínos automobilového priemyslu pre domácu ekonomiku. Naopak, vyzdvihuje schopnosť domácich automobiliek zvyšovať výrobu, aj keď sa tomuto segmentu predovšetkým v západnej Európe nedarí. Dôvodom domáceho automobilového úspechu je fakt, že Kia a Volkswagen vyrábajú na Slovensku exportne úspešné modely. V prípade Kie sú to SUV vyvážané do Ruska a pri Volkswagene mnohé značky exportované do Číny, arabského sveta a USA. Nech je automobilová noha slovenského hospodárstva akokoľvek pevná, pre plynulý pohyb vpred je už zo strednodobého hľadiska potrebná rovnako silná druhá noha a tu má krajina pred sebou stále obrovskú výzvu.


To, že Slovensko v budúcom roku porastie takmer najviac v eurozóne, neznamená, že potenciál ekonomiky nie je väčší. Šéf najväčšej domácej banky Slovenskej sporiteľne na nedávnej TREND konferencii TOP manažment 2014 pripomenul, že oproti roku 2004 Slovensko v rebríčku Doing Business kleslo z 18. na 49. miesto. Josef Síkela nehovorí len o daňovom zaťažení, ale najmä o vnímaní korupcie, vymožiteľnosti práva a nezávislosti súdnictva alebo aj o nútenom rozširovaní vyšších kolektívnych zmlúv.


Zlepšenie a zjednodušenie podnikateľského prostredia je dôležitý impulz, ktorý by domáci podnikatelia určite uvítali minimálne rovnako nadšene ako pozitívne predstihové indikátory z Nemecka.

Slovensko v roku 2013


V treťom štvrťroku rástla podľa Štatistického úradu slovenská ekonomika v stálych cenách medziročne o 0,9 percenta. V medzikvartálnom porovnaní sa HDP po sezónnom očistení zvýšil reál­ne o 0,2 %. Podpísal sa pod to rast zahraničného a pokles domáceho dopytu. 


Miera nezamestnanosti medziročne vzrástla o 0,4 p. b. na 14,1 %. Dve tretiny nezamestnaných Slovákov si prácu hľadajú dlhšie ako rok. Najpočetnejšou vekovou skupinou nezamestnaných (30,5 %) sú mladí vo veku 25 – 34 rokov. Najviac nezamestnaných – takmer štvrtina – prišlo na úrady práce z priemyslu.


Priemerná nominálna mzda vzrástla v treťom štvrťroku medziročne o 2,4 % na 803 eur,
po očistení o infláciu ide o rast o 1,1 percenta.

Ako môže vláda pomôcť ekonomike


(čo navrhovali účastníci TREND konferencie TOP manažment 2014 v novembri 2013)


  • účinný boj proti korupcii

  • zabezpečenie rýchlej vymožiteľnosti práva

  • priaznivý daňový systém

  • zjednodušenie podmienok na zamestnávanie ľudí

  • stabilné podnikateľské prostredie bez častých zmien pravidiel