Doláre, ktoré nik nechce

Razenie mincí je pre mincovňu dobrý kšeft. Keď v roku 2006 vstúpil v USA do platnosti nový zákon, ktorý mal poctiť všetkých prezidentov vlastnou mincou – po štyroch ročne, vyzeralo to, že americká mincovňa má o biznis na desaťročie postarané. Náklady na razenie sú zhruba 30 centov za kus, výnos je zaručený. Ale len za predpokladu, že ich ľudia chcú.

V krajine, kde je väčšina zvyknutá na dolárové bankovky a mince, sú viac-menej na oštaru. A ak sa nejaké dostali do obehu, obchodníci ich vrátili bankám a banky zasa Federálnej rezervnej banke. A tá ich uložila do depozitu. Dohromady tam momentálne ležia nedávno vyrazené mince v celkovej hodnote 1,4 miliardy dolárov. To je takmer 10-tisíc ton kovu. Ekvivalent v bankovkách váži len približne 15 ton. Američanom sa mince nechce nosiť po vreckách, keď môžu mať rovnakú hodnotu v peňaženke. Navyše časť obchodníkov odmieta mince prijímať, pretože ich buď nepozná, alebo im komplikujú vklad hotovosti v bankách. Na konci roka 2011 preto vláda program zastavila – ročne má tak ušetriť 50 miliónov dolárov na razenie, manipuláciu a hlavne skladovanie mincí. Súčasnú zásobu bude podľa predpokladov dávať do obehu ešte desaťročie.