Dokedy budeme čakať u lekára

Na prvý pohľad sa núka vysvetlenie, že tento stav spôsobuje nedostatok zdravotníkov. A je to tak. No nie je to jediný – a zdá sa, že ani kľúčový – dôvod. Tým je fakt, že dnešný pacient si prosto vyžaduje viac pozornosti aj času.

Informovaný pacient = nervózny lekár

Postavenie lekára zmenila doba. Zo Západu k nám prišiel trend, že o spôsobe liečby pacienta by nemal rozhodovať sám autoritatívne, ale v spolupráci s pacientom. Vzťah lekár – pacient sa tak stáva viac rovnocenný, no zároveň vytvára tlak na obe strany. Pacient sa snaží zaujímať o svoje zdravie, pričom zháňa informácie hlavne na internete a konfrontuje s nimi ošetrujúceho. Nie všetci lekári sa však s tým vedia stotožniť.

Najmä preto, že v mnohých pretrváva ešte model z čias totality, keď platilo to, čo povedal lekár, a nediskutovalo sa. „Kultúrne máme v medicínskom prostredí zažitý a ,zažratý‘ skôr tento paternalistický model a je ťažké ho opúšťať, pretože je pre lekára menej náročný. Časovo aj kapacitne. Potrebuje menej štúdia, prípravy i komunikačných zručností,“ hovorí psychologička a lektorka Mária Hatoková.

Aj keď internet nenahradí roky štúdia na univerzite a ďalšie celoživotné vzdelávanie zdravotníkov, môže byť podľa nej zdrojom hodnotných informácií. No ak lekár pristupuje k pacientovi, ktorý sa tam informuje o svojom zdravotnom stave a priori ako k niekomu od „doktora Googla“, tieto predsudky samy osebe vytvárajú medzi nimi bariéru. Psychologička uznáva, že pre lekárov je v súčasnosti výzvou vzdelávať pacientov a smerovať ich k overeným zdrojom. Namiesto odmietania a nálepkovania pacientov by podľa nej mali skôr oceniť ich záujem o svoj zdravotný stav.

Ľudia riešia aj banality

Z pohľadu lekárov však nie je záujem ako záujem. Sťažujú sa, že Slováci o seba málo dbajú. Zanedbávajú preventívne vyšetrenia, žijú nezdravým životným štýlom, fajčia, pijú. Chcú, aby vedeli, čo to s nimi robí, a najlepšie, aby za to prevzali aj zodpovednosť. No záplava informácií negarantuje, že laici ich budú vedieť použiť v praxi. Naopak, množstvo alternatív, aký zdravotný problém ich asi trápi a ako ho liečiť, ich vháňa práve do ambulancií. Tu už však lekárov zväčša záujem pacienta s množstvom otázok neteší, nemajú na neho čas.

M. Hatoková hovorí, že pri dobre zvolených komunikačných stratégiách je možné rozhovory s „náročnými“ pacientmi zvládnuť v pár vetách. Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth to vidí inak. Priemerný čas, keď lekár dokáže nadviazať kontakt s pacientom, vypočuť si ho, vyšetriť a nasmerovať v liečbe, je podľa neho 20 minút. Toľko času podľa neho nemôžu obetovať každému, inak by nemali ordinačné hodiny do 15. hodiny, ale minimálne do 18. hodiny. Čo im v tom bráni? Ak by vraj ordinovali dlhšie, „na Slovensku by už nezostala ani noha“. Už teraz sú podľa M. Šótha ambulantní lekári vyčerpaní z množstva pacientov.

Zdroj: Zsolt Lukács

Je pravda, že Slováci navštevujú ordinácie častejšie ako pacienti v iných krajinách. Ich počet návštev u lekára je vyšší ako priemer OECD, Európskej únie aj V3. Pozitívnym trendom však je, že podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) klesajú. Kým napríklad v roku 2010 evidovali 69 miliónov návštev, v roku 2015 to bolo o 1,5 milióna menej. TREND však nedávno upozornil, že dostupné štatistiky o slovenskom zdravotníctve nie vždy odrážajú realitu.

Ak by aj čísla sedeli, stále je to veľa, pričom množstvo záležitostí, s ktorými sa ľudia obracajú na lekárov, sú banality. „Na našich poliklinikách zaznamenávame 30 percent zbytočných návštev z medicínskeho hľadiska. Nedostupnosť lekárov je tak generovaná aj týmto. Ak by sa zbytočné návštevy odstránili, vytvoril by sa priestor na ošetrovanie pacientov, ktorí to naozaj potrebujú a nevedia sa dostať do ambulancie,“ hovorí Marek Duban, šéf siete ProCare, ktorá zamestnáva vyše 1 300 zdravotníkov v dvanástich poliklinikách.

Chýba manažment starostlivosti

Zbytočné návštevy a vôbec pretlak pacientov v ambulanciách by podľa analytika INEKO Dušana Zachara mohlo vyriešiť zavedenie