Štatistika vraví, že najlepšie na Slovensku zarábajú zamestnanci v IT firmách a telekomoch. To znamená, že v nich bude spomedzi všetkých odvetví slovenskej ekonomiky najviac takých, čo na vlastnej peňaženke pocítia (respektíve v januárovej výplate už pocítili) vládny konsolidačný „balíček“.
S prižmúreným okom, či skôr oboma, sa s novoročným „darčekom“ dá zmieriť. Utešiť sa, že v zásade má zmysel, keď dobre zarábajúci prispejú na lepšiu životnú úroveň aj tým so skromnejším zárobkom. Navyše, „bonusová“ sadzba je (aspoň zatiaľ) len slabým odvarom podstatne progresívnejšieho zdaňovania z 90. rokov, ktorý z najvyšších platov ukrojil aj 40 percent. Samozrejme, právo cítiť sa ako dojná krava tým nie je dotknuté.
No ešte horší musí byť pocit, že novoročné vyššie dane a odvody sú hlavný odkaz aktuálneho štátneho establišmentu, adresovaný úspešným a lepšie zarábajúcim (a platiacim dane). Nielen itečkárom, ale aj ostatným profesiám znalostnej ekonomiky, založeným na talente a kreativite. Vládny ansámbel, parlamentní Kolesíkovia a topúradníci, ktorých najvýraznejšou „kvalitou“ je servilná lojalita, robia pramálo, aby bohatších na Slovensku pribúdalo (nie je reč o oligarchoch, pri tých platí numerus clausus).
Nejde o stimuly, daňové úľavy, eurofondy. Tie v lepšom prípade pomôžu len dočasne, v horšom na dlhý čas pokazia ľudské charaktery a zdeformujú trh. Slovenský IT sektor dokázal rásť aj bez oficiálnej štátnej pomoci (na rozdiel od automobiliek či televíznych fabrík). A informatizačné europeniaze spravili medvediu službu najmä tým, ktorí si vládne superzákazky nezabezpečujú cez paragrafy o autorských právach alebo účasť v ministerských „poradných“ komisiách.
Bez čoho IT sektor a vlastne celá znalostná ekonomika nedokážu prosperovať, sú talenty. Vzdelaní, rozhľadení, kreatívni ľudia sú rodinným striebrom každého národa, ktoré rozumná vláda chráni a rozvíja, lebo v ňom sa skrýva dlhodobá perspektíva. Obzvlášť dôležité je to pre päťmiliónovú krajinu, ktorej genofond zdevastovali turecké nájazdy, zámorská emigrácia, štyri dekády budovania socializmu a dvadsať rokov pokusov (a omylov) o nastolenie demokracie.
Podpora talentov, na ktorých znalostná ekonomika stojí, je, samozrejme, komplexná vec. Základom je, ako dobre vedia Íri či Fíni, vyladený vzdelávací systém. Pri všetkej úcte, ten slovenský taký zďaleka nie je: obstarožné učebné schémy, od praxe odtrhnuté manažmenty škôl, demotivovaní študenti... Ponosy personálnych šéfov itečkových firiem sú pre pozorných čitateľov TRENDU ďalším príkladom, že je úplne jasné, kde sa má opatera rodinného striebra začať. Platí to, čo pri hokeji: ťažko môžeme počítať s ďalšími medailami z majstrovstiev sveta, ak bude chýbať základňa, z ktorej vzídu šampióni.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 6/2013. TREND sa téme, prečo ľudia v IT zarábajú najviac, venoval v článkoch Itečkári v balíku, Kde sa to trasie, Novoročné prekvapenie a Ty na farmu a ty do prevádzky.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
