Dojné kravy. Tak podniková ekonómia označuje extra ziskový biznis. Podnikanie s ropou a plynom je ich typický predstaviteľ. Aj na Slovensku, hoci pokrýva z vlastných zdrojov z ročnej spotreby ledva percento ropy a najviac pár percent plynu. Firmu, ktorá ťaží, no najmä prevádzkuje podzemné zásobníky plynu s typickým názvom Nafta a administratívnym sídlom v Bratislave sa však vlastniť oplatí. Zo ziskov sa môže ako vyše 56-percentný akcionár Nafty najviac tešiť Slovenský plynárenský priemysel. Ešte viac jeho nemecký poprivatizačný spoluvlastník E.ON Ruhrgas, ktorý sám vlastní ďalších 40 percent akcií. V rukách medzinárodných energetických hráčov firma investuje do hlavného biznisu, skladovania plynu, no venuje sa, aj keď v malom, i ťažbe plynu a ropy.
Jednej z najziskovejších slovenských firiem pripravili počas ostatných pätnástich rokov množstvo nemilých rán na reputácii politici. Najvážnejšiu v roku 1996, keď v rámci privatizácií za tretej vlády Vladimíra Mečiara rozhodujúci 45,9-percentný balík jej akcií získala bratislavská akciovka Druhá obchodná. Za pol miliardy vtedajších korún (16,6 milióna eur), hoci pri vtedajšej cene akcií mal balík trhovú hodnotu okolo 3,2 miliardy slovenských korún. Navyše, keďže Nafta už vtedy tvorila ročné zisky okolo miliardy korún, mohol nový majiteľ použiť na zaplatenie nákupov vlastné peniaze firmy – z dividend, konštatoval v analýze už po roku vtedajší výkonný šéf think-tanku Mesa 10, súčasný podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš.
Kto cez Druhú obchodnú skutočne vlastnil Naftu a inkasoval zisky z „výhodnej“ privatizácie, nebolo nikdy známe. Štýl vtedajších privatizácií ukazoval, že to bol ktosi mocný. Najviac názorov sa kloní k jednému z najaktívnejších „mečiarovských“ privatizérov, vtedajšiemu trnavskému šéfovi HZDS Vladimírovi Poórovi. No pred dvoma rokmi bývalý šéf Fondu národného majetku SR z tých čias Štefan Gavorník naznačil, že trnavský podnikateľ, dlhodobo známy tesnou väzbou na politikov, mohol byť len prostredník. Podľa iste nie zle informovaného Š. Gavorníka mohol byť v 90. rokoch majiteľom Nafty aj vtedajší šéf Národnej rady SR a dnešný slovenský prezident Ivan Gašparovič. Po rokoch to v pamätiach pripustil aj bývalý hovorca I. Gašparoviča Ľuboš Jurík. Ústami jeho nástupcu, hovorcu prezidenta Mareka Trubača, označil I. Gašparovič spájanie svojej osoby s Naftou za poškodzovanie dobrého mena a osobnej cti.
Vizitka Nafty Bratislava
konsolidované údaje (mil. €)
PRAMEŇ: TREND Analyses
