Kolaps slovenského zdravotníctva je na dohľad

Viackrát som sa v poslednom období vo svojich blogoch zamýšľala nad situáciou v slovenskom zdravotníctve, ktoré dennodenne naráža na svoje limity.

Dovolím si citovať jednu zo svojich posledných myšlienok: „Hľadajme spoločne cestu pre jeho opätovný nádych, aby sme raz nemuseli so smútkom v očiach konštatovať, že systém poistenia motorových vozidiel máme v krajine prepracovaný lepšie ako poistenie zdravotnej starostlivosti.“

Ak by sme hľadali slovo, ktoré sa najčastejšie používa pri hodnotení aktuálneho stavu slovenského zdravotníctva, určite bude na popredných miestach kolaps. Od politických špičiek počúvame prísľuby: „V živote nedopustíme, aby slovenská ekonomika skolabovala.“

Realita je však odlišná – kam sa pozrieme, všade niečo kolabuje. Pred kolapsom sú viaceré nemocnice, aktuálne je podaných viac ako dvetisíc výpovedí lekárov. Odborové organizácie lekárov aj zdravotníckych záchranárov ponuku ministrov na čiastočné zvyšovanie platov odmietli a žiadajú splnenie všetkých svojich podmienok.

Na Slovensku chýba 400 všeobecných lekárov pre dospelých, 223 primárnych pediatrov a absolventom lekárskych fakúlt chýba motivácia zostať pracovať doma, priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je pritom 57 rokov, pričom najstarší lekár má 95 rokov.

Všeobecná zdravotná poisťovňa doslova v rekordnom období získala od štátu finančnú injekciu v celkovej výške zhruba 358 miliónov eur z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Spoločenským šokom je preto informácia, že napriek tejto skutočnosti sa poisťovňa aktuálne blíži k strate takmer 200 miliónov eur. Aká je jej budúcnosť? Môže existovať poisťovňa v rozpore so zákonom, so záporným vlastným imaním? Bude nasledovať ďalšie dofinancovanie a „nové investície do reklamy“?

Príde výmena vedenia a ozdravný plán? Je cieľom manažmentu bankrot VšZP a predaj poistného kmeňa? Pritom v sektore chýba jedna miliarda eur. Hrozí obmedzenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti na strane poskytovateľov, sieť všeobecných lekárov, špecialistov a pediatrov kolabuje. Ambulantní lekári už otvorene hovoria o priamych platbách za ošetrenie od pacientov. Aktivujú sa plány na skomplikovanie prestupov poistencov v rámci zdravotných poisťovní.

Vo všeobecnosti už v odbornej spoločnosti prevláda názor, že v systéme prevláda chaos a čiastková zmena pravidiel fungovania ho iba znásobuje. Dobrým príkladom tejto situácie je aj novela zákona 363 o úhradách liekov, ktorej ministerstvo venovalo takmer rok práce, ale v reálnom živote nefunguje. Zmluvy pripravené ministerstvom zdravotníctva však vetovali zdravotné poisťovne. Po prijatí novely vznieslo ministerstvo financií námietky, pretože jej chýba finančné krytie.

Ako potom prebieha odborná diskusia pred prijatím zákonov? Neprebieha. „Odborníci“ hľadajú zástupné témy, presadzujú vlastné záujmy. V procese legislatívnych zmien často ponúkajú riešenia, ktoré deformujú systém a prispievajú k jeho kolapsu. Akoby bolo jednoduchšie vytvárať nové problémy, ako riešiť aktuálne a dodržiavať už nastavené pravidlá. Na „konci dňa“ hasia požiare a míňajú milióny, aby napravili svoje vlastné rozhodnutia, ktoré stáli ďalšie milióny.

Vráťme sa však k financovaniu zdravotníctva. V systéme chýba jedna miliarda eur, to je fakt, o ktorom počúvame každý deň. Odborná verejnosť je oprávnene presvedčená, že skutočný problém v tomto štáte je štát, ktorý si objednáva zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov, ale platí za ňu iba zlomok odvodov ekonomicky činných obyvateľov.

Priemerný mesačný odvod ekonomicky činného obyvateľa je približne 170 eur, štát platí za svojich poistencov 34 eur. V roku 2020 odviedol štát za svojich poistencov odvody vo výške 1,27 percenta HDP spred dvoch rokov. Ak by sme sa držali pôvodnej myšlienky autorov systému zdravotného poistenia a odvod by bol na úrovni dvoch percent HDP, tak systém by bol priebežne dofinancovaný sumou približne 700 miliónov eur ročne.

Ďalším krokom pre zabezpečenie zdrojov je zavedenie účinnej kontroly efektívneho nakladania s finančnými zdrojmi na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Určite je priestor podrobiť dôkladnej analýze napríklad náklady na úroky a penále, kde len VšZP predpokladá ročné výdavky zhruba tri milióny eur. Rovnako je na mieste analýza dôvodu zvýšených nákladov VšZP zhruba o 90 miliónov eur na lieky, zdravotnícke pomôcky, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky.

V blízkej budúcnosti sa nevyhneme myšlienke vytvorenia priestoru na celospoločenskú diskusiu o novom zadefinovaní garantovanej zdravotnej starostlivosti a vytvorení zákonných možnosti komerčného zdravotného pripoistenia prostredníctvom nových produktov zdravotných poisťovní.

Zavedenie komerčného zdravotného pripoistenia ako tretieho zdroja financovania zdravotnej starostlivosti otvorí cestu k dodatočným prostriedkom, a tak doplní odvody ekonomicky aktívnych poistencov a odvody za poistencov štátu.

Kumuláciou všetkých zdrojov vytvoríme priestor na dofinancovanie systému zdravotnej starostlivosti o jednu až dve miliardy, čo vytvorí predpoklad na znižovanie investičného dlhu u poskytovateľov, stabilizáciu ľudských zdrojov a skvalitňovanie celkovej úrovne zdravotníctva na Slovensku. Lebo pacientmi sme všetci.