Aj Katar, aj Spojené arabské emiráty povstali z „ničoho“, zbohatli za posledné desiatky rokov vďaka svojmu nerastnému bohatstvu. Katar až natoľko, že sa stal v prepočte HDP na obyvateľa najbohatším štátom sveta. Ten presahuje 100-tisíc dolárov ročne, čo je štvornásobok slovenského pomeru, ale aj dvojnásobok rakúskeho.
Samozrejme, to, že sú Katar a Katarčania takí bohatí, súvisí na jednej strane s ropou (5 percent celosvetových zásob) a zemným plynom (majú ho tretie najväčšie zásoby na svete), ale najmä s tým, že ich je málo. Na území Kataru síce žije podľa posledného sčítania 2,4 milióna ľudí, ale Katarčanov je z toho cca 350-tisíc. Zvyšok sú prisťahovalci, ktorí tu pracujú a do štatistík sa nerátajú.
Čo vám však udrie v Dohe do očí hneď cestou z letiska a všímate si to postupne čoraz viac a viac, je, že svoje bohatstvo tu nedávajú tak okato na obdiv ako v Spojených arabských emirátoch. Teda ak máme na mysli napríklad množstvo mrakodrapov. V Dubaji prechádzate v podstate takmer stále popod ne, v Dohe ich postavili na jedno miesto – do administratívnej a obchodnej štvrte West Bay. Jeden je nápaditejší ako druhý, najpoprednejší svetoví architekti sa tu naozaj v kreativite predbiehali.
Zeleň a vtáčí spev z reprákov
Ďalšie, čo si všimnete, je množstvo zelene – hneď ako tu niečo postavia, priestranstvá okolo upravujú a robia okolo nich zelené plochy, sadia stromy alebo aspoň kvetinové záhony. Keďže Katar má jedno z najsuchších podnebí na svete, do výsadby a udržiavania zelene tu musia investovať možno toľko isto peňazí ako do stavieb.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Všade sú záhony kvetín, rozsiahle parky a ihriská s perfektne upravenými trávnatými plochami, fontánami, dokonca stromové aleje – a to nielen palmové. Na okraji mesta vybudovali 88-hektárový Aspire Park aj s umelým jazerom a stromy doň doviezli z celého sveta. Prevoz a zasadenie jedného stáli podľa údajov v médiách až 20 000 dolárov – a sú ich tam stovky. Aby vám nechýbal vtáčí spev, aj ten tu znie. Boli sme dosť v šoku, keď sme podvečer prechádzali parkom a vtáky okolo spievali presne ako tie naše... potom sme si všimli šikovne zamaskované reproduktory na stromoch.
Doha jednoducho pôsobí európskejšie a nejako usporiadanejšie ako Dubaj. Napríklad aj tým, že na rozdiel od arabského suseda sú tu všade chodníky pre chodcov aj priechody cez cesty, popri mori je vybudovaná sedemkilometrová promenáda Corniche s parkmi, ihriskami, športoviskami, kaviarňami a reštauráciami.
Načo je komu metro...
No a druhá vec, ktorá sa nedá nevšimnúť, je, akým obrovským tempom a v akom rozsahu sa tu všade stavia. Momentálne najmä metro, ktorého prvé linky by mali byť otvorené v roku 2019. A, samozrejme, nové štadióny k Majstrovstvám sveta vo futbale v roku 2022 a okolo nich celé nové časti mesta. V roku 2013 boli publikované v britských médiách informácie o tom, že na stavbách zomierajú desiatky robotníkov, a odvtedy je Katar v hľadáčiku „ľudskoprávnych“ organizácií. Ťažko povedať, či sa situácia zlepšila alebo si dávajú lepší pozor na únik informácií, ale odvtedy sa podobné správy už neobjavili.
Doha je asi jediné veľkomesto na svete, ktoré prakticky nemá verejnú dopravu, čo značne komplikuje život jeho návštevníkom a tým obyvateľom, ktorí tu nemajú autá. Paradoxne, keď sa rozhodovalo o výstavbe metra, miestni hovorili, že ho nepotrebujú, že nikto ním aj tak chodiť nebude, lebo Katarčania milujú svoje autá a nepohnú sa bez nich ani na krok. Čo, samozrejme, vidno na cestách. Zápchy sú tu na dennom poriadku. Cesta z jedného miesta do druhého vám môže trvať 15 minút, ale aj hodinu.
Pri autách platí, že čím väčšie, tým lepšie, preto na cestách vidno najmä veľké terénne autá. Cez víkendy nimi Katarčania s obľubou chodia jazdiť po dunách do púšte za mesto. „Na cestách tu jednoznačne platí právo silnejšieho, preto má väčšina veľké autá,“ hovorí Michaela Tomšíková, ktorá žije v Dohe dva roky. „Jazdím na dvoch firemných, keď idem na veľkom tereniaku, všetci mi dávajú prednosť, a keď na malom osobnom, ako by som ani nebola, najradšej by ma vytlačili z cesty...“ smeje sa.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Šance v malých firmách
Bez auta je tu život náročný, čo potvrdzuje ďalšia Slovenka, Natália Ullerová. „Keď nemáte auto, pol výplaty miniete na taxíky. Sú síce lacnejšie ako taxíky na Slovensku, ale keďže ich musíte používať denne, ak sa chcete kdekoľvek dostať, ide to do peňazí. K tomu musíte mať ešte aj pevné nervy, lebo taxikári ako všade na svete chcú aj tu na vás zarobiť – najmä ak ste beloch. Takže hádky, keď vám napríklad nechcú vydať, sú bežná vec,“ vysvetľuje.
Ako sa žije v najbohatšej krajine sveta? V prvom rade draho. Vysokým príjmom (tie sa však, samozrejme, líšia v závislosti od odvetví, napríklad v turizme sa zarába na katarské pomery málo, hoci lepšie ako v okolitých krajinách) zodpovedajú vysoké ceny všetkého. „Len na to, aby vám otvorili účet v banke, potrebujete mať plat minimálne 5000 katarských ryialov, čo je cca 1250 eur. Na slušné živobytie, aby ste nemuseli obracať každý ryial a aj si niečo dopriali, treba mať mesačný príjem aspoň tak 10-tisíc,“ vysvetľuje N. Ullerová.
Desaťtisíc sa myslí bez nákladov na ubytovanie. To je tu, podobne ako v Spojených arabských emirátoch, extrémne drahé. Zahraniční zamestnanci si ho však v drvivej väčšine neplatia. Veľké firmy poskytujú zamestnanecké ubytovanie zadarmo vo vlastných zariadeniach, menšie dávajú k platu príplatok na ubytovanie. Dane tu tiež neexistujú, hrubý príjem rovná sa čistému.
M. Tomšíková, ktorá pracuje ako projektová manažérka v eventovej agentúre, hovorí, že Katar, keďže sa veľmi dynamicky rozvíja, môže byť dobrou príležitosťou pre mladých ľudí. „Dostanete sa tu k práci na projektoch, ku ktorým by ste sa inde nedostali. Napríklad keď som sem prišla na skúšku, dostala som za úlohu zorganizovať event väčší ako akékoľvek podujatie, ktoré sa konajú na Slovensku. Dajú sa tu zarobiť veľmi slušné peniaze, ale dajú sa aj ľahko všetky minúť,“ hovorí.
Agentúra, ktorej je dušou, je veľmi úspešná, nedávno získala ocenenie za najlepšiu produkciu eventu na Middle East Event Awards 2016. Dostali ho za záverečný ceremoniál tenisového turnaja ATP Quatar Exxon Mobile Open 2016. N. Ullerová, ktorá robí v medzinárodnej hotelovej sieti, však dodáva, že veľké šance sa tu mladým naskytujú len v malých a špecializovaných firmách. V korporáciách platí prísna hierarchizácia a rozdelenie úloh, tam sa začína ťažko.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Bublina luxusu
Život v Katare označujú ľudia, ktorí tu pracujú, ako existenciu v bubline luxusu. Všetko je tu nové a pekné, na uliciach je tak čisto, že by ste mohli z chodníka jesť. Papiere a smeti, také bežné v mnohých európskych uliciach, sme tu videli azda raz. Nie že by boli domáci takí poriadkumilovní, všade sú armády upratovačov. Kriminalita je nulová – notebook a osobné veci si môžete nechať v kaviarni na stole a na hodinu odísť.
Keď sa chcete zabaviť a aj pri tom niečo popiť, možností je dostatok – ale jedine v baroch a kluboch päťhviezdičkových hotelov. Len tie môžu dostať licenciu na predaj alkoholu a jeden drink stojí bežne okolo 20 eur. Katarčanky do barov, kde sa predáva alkohol, nesmú, Katarčania áno, ale len v „civile“, nie v ich národnom oblečení – dlhej košeli, ktorú tu volajú diš-daš. Pri príchode do baru vás pri vchode legitimujú. „Tu je jedno, či idete do nóbl podniku alebo takého obyčajnejšieho, ceny sú v podstate všade rovnaké,“ hovorí N. Ullerová.
V Dohe nájdete všetky luxusné značky sveta, od najlepších makrónok od Pierra Hermeho až po autosalóny Maserati a Ferrari. Samozrejme, tí bohatí si dávajú vyrobiť autá na mieru a tie ani nemajú označenie. Kde však nakupujú tí, ktorí zarábajú na katarské pomery priemerne alebo podpriemerne? V sieti indických hypermaketov Lulu – tu sú ceny približne rovnaké ako na Slovensku alebo nižšie, akurát sortiment a výber tovaru je asi 10-násobne bohatší.
Do barov nie, do reštaurácií áno
Katarské ženy síce nesmú ísť do barov, kde sa predáva alkohol, sú však hlavným zdrojom príjmov pre miestne reštaurácie, kaviarne a cukrárne. Majú veľa voľného času a ten trávia v obchodných centrách a na stretnutiach s priateľkami pri dobrom jedle, na káve a koláčoch. Drvivá väčšina chodí v tradičnom oblečení abáji, čo sú voľné dlhé čierne šaty. Pod nimi majú európske oblečenie. Perfektný mejkap, džínsy a 15-centimetrové opätky, ktoré spod abáje vidno, sú viac pravidlom ako výnimkou.
Voľné oblečenie zakrýva kilogramy a obliny, takže miestne ženy sa s diétami netrápia. Možno aj preto sú ich plné kaviarne a cukrárne. Okrem toho arabský ideál krásy je „zaguľatenejší“ ako európsky. Vlasy majú prikryté šatkou – hidžábom. Mladšie Katarčanky si väčšinou tvár nezahaľujú, ak tu vidíte zahalené ženy, buď je to staršia generácia, alebo ženy z okolitých krajín. To, akým spôsobom majú Katarčanky zahalené vlasy, je otázka osobných preferencií a módy. Napríklad najvplyvnejšia žena Kataru – matka súčasného emira Sheikha Mozah - nosí namiesto šatky len turban.
Čo sa týka pravidiel obliekania, je Katar konzervatívnejší ako Spojené arabské emiráty. Tam vidíte bežne turistky v minisukniach, šortkách či v tielkach, v Dohe sme sa s ničím takým nestretli. Ak minisukňu, tak treba mať pod ňou legínsy, kolená a ramená majú byť totiž zahalené. Zahraničné turistky aj expatky, ktoré žijú v Katare, to dodržiavajú.
„V podstate sa obliekam tak ako v Európe, minisukne ani tielka s holým chrbtom mi nechýbajú. Jedno aj druhé si môžem obliecť večer do baru. Cez deň na ulici by vám síce na to tiež nikto nič nepovedal, ale priťahovali by ste veľa pohľadov a to nie je príjemné,“ vysvetľuje N. Ullerová.
Bez sponzora to nejde
Dostať sa Slovákovi do Kataru nie je úplne jednoduché – Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú vízovú povinnosť. Tých je drvivá väčšina. Bez víz alebo s vízami kúpenými na letisku sem môžu cestovať ľudia len z troch desiatok krajín. Na to, aby ste dostali vízum, treba mať „sponzora“, ktorý sa za vás zaručí. To môže byť rodinný príslušník, ktorý v Katare pracuje, ale napríklad slobodná žena nemôže byť sponzorom pre návštevu svojich rodičov, aj keď má dobrý príjem. Jednoduchšie je preto vybaviť vízum cez miestne špecializované agentúry – stojí síce raz toľko (v prepočte 100 eur) a treba dať aj 300-eurovú zábezpeku, ale je to bez problémov. Ak nikoho v Katare nemáte a z nejakých dôvodov sem chcete cestovať, sponzorom je hotel, kde sa ubytujete, ten turistické vízum vybaví.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Boj o turistov
Príjmy Kataru z turizmu sú zatiaľ mizivé, hoci aj tento emirát začína o turistov bojovať. Na rozdiel od Dubaja, ktorý ich láka na atrakcie každého druhu, Katar chce byť moderným centrom vzdelanosti, kultúry a umenia. Už teraz je tu vybudovaných niekoľko múzeí a galérií, vo výstavbe je momentálne najväčšie z nich – Katarské národné múzeum. To bude mať tvar púštnej ruže a má tu byť vystavená aj zbierka obrazov katarského emira. Druhým smerom, na ktorý sa krajina orientuje, je organizovanie športových podujatí. Aspire Centrum na okraji Dohy je jedným z najmodernejších športových komplexov na svete. Konali sa tu alebo sa tu budú konať takmer všetky najvýznamnejšie svetové športové súťaže. Najbližšie tu budú koncom októbra majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike.
Lákadlá Dohy
Hlavné mesto Kataru síce nemá turistické atrakcie typu „najväčšie a najvyššie“, ako sú v Dubaji a Abú Zabí, ale aj tak sa tu dá stráviť voľný čas príjemne. Je tu (údajne) najkrajší trh na Blízkom východe Souq Waqif, ktorý otvorili pred niekoľkými rokmi a je postavený v štýle starých trhov. Nájdete tu množstvo obchodíkov, reštaurácií, kaviarní, butikových hotelov. Od jesene do leta, keď počasie dovoľuje byť vonku, sú príjemné aj prechádzky a posedenia po Corniche, pri mori s pekným výhľadom na štvrť mrakodrapov West Bay alebo na staré mesto.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Populárne sú tiež plavby drevenými loďkami dhow cez záliv, ktorý obidve časti oddeľuje. Aj keď Doha leží pri mori, v centre nie sú nijaké pláže (na verejnosti je kúpanie zakázané). Pekná platená pláž je v blízkosti kultúrneho centra Kataru, samozrejme tu treba dodržiavať miestny dress code – dámske plavky musia mať napríklad sukničku alebo šortky. Kto sa chce slniť a kúpať „európsky“, má k dispozícii hotelové pláže, no sem je vstup podstatne drahší. Obľúbeným miestom výletov je aj ostrov Banana Island s päťhviezdičkovým hotelovým strediskom, kam sa dá kúpiť celodenný vstup s plavbou a jedlom za cca 120 eur.
Komu patrí Londýn
Katar nadobudol svoje bohatstvo z ťažby nerastov, ale roky ho už diverzifikuje – nenápadne, ale systematicky kupuje podiely v najvýznamnejších svetových firmách, bankách, športových kluboch, investuje do nehnuteľností. Katarské peniaze sú napríklad vo Volkswagene, Porsche, mnohých francúzskych firmách, vlastnia futbalový klub Paris St. Germain, majú podiely v luxemburských bankách, investujú do hotelov a prázdninových stredísk všade v Európe a financovali aj výstavbu nedávno otvorenej supermodernej milánskej obytnej štvrte. Rodina emira vlastní najcennejšie nehnuteľnosti v Londýne, o.i. známy obchodný dom Harrods. V britských médiách si možno prečítať, že v Londýne jej už patrí viac nehnuteľností ako britskej kráľovskej rodine.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Kríza vyvolaná poklesom cien ropy neobišla ani Katar. „Firmy šetria, všade, kam prídeme, nás vítajú s tým, že chcú urobiť event, ale majú obmedzený rozpočet. To pred dvomi rokmi nebolo,“ hovorí M. Tomšíková. N. Ullerová dodáva, že aj firemných bosov a ministrov, ktorí k nim do hotela chodievali na pracovné obedy a večere, ubudlo a všeobecne sú bary a reštaurácie menej plné ako pred rokom a pol-dvoma.
