Od januára by mali na Slovensku fungovať dva základné typy spoločnosti s ručením obmedzením. Novinkou bude jednoeurová eseročka. Druhý typ eseročky by mal mať minimálnu výšku základného imania 25-tisíc eur.
Rezort spravodlivosti robí lacnej spoločnosti veľkú reklamu. Takáto forma podnikania bude vraj výhodná pre start-upy. Názory právnikov špecializujúcich sa na obchodné právo sú však kritické.
Neustále prekonávanie krízy
„Eseročku s jedným eurom neodporúčam,“ hovorí vedúci právneho oddelenia firmy M2 Business Ján Marônek. Ak podnikateľ využije možnosť jednoeurovej spoločnosti, musí podľa neho počítať s množstvom neprekonateľných obmedzení. Ministerstvo financií do novely zavádza nové ustanovenie o kríze spoločnosti. Ocitnú sa v nej eseročky, ktorých pomer vlastného imania a záväzkov bude menej ako 4 ku 100. V roku 2016 je stanovený na 6 ku 100 a v 2017 na 8 ku 100. J. Marônek tvrdí, že všetky jednoeurové spoločnosti sa tak automaticky ocitnú v kríze, a teda podnikateľ bude musieť zvolávať valné zhromaždenie, sledovať pravidelne hospodárenie s.r.o. a robiť opatrenia na prekonanie krízy. Ak spoločník poskytne na rozbeh takejto firmy pôžičku – pri základnom imaní 1 euro je to takmer nevyhnutné – a bude žiadať jej vrátenie, prednosť budú mať „cudzí“ veritelia, lebo spoločnosť bude v kríze.
Pravidlá fungovania takzvaných jednoeuroviek sú nastavené tak, že budú aj začínajúcim firmám spôsobovať problémy, myslí si predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska Ján Solík. Podľa jeho názoru nemožno hovoriť o opatrení na podporu start-upov. Uvádza, že predložený návrh by sa všeobecne dal zhodnotiť ako dobrý nápad so zlou realizáciou. „Na jednej strane sa zavádza právna forma, ktorá by mohla mnohým uľahčiť štart podnikania, no zároveň túto formu sprevádzajú výrazné obmedzenia, ktoré budú od jej využívania, naopak, skôr odrádzať.“
„Zavádza sa právna forma, ktorá by mohla uľahčiť štart podnikania, no zároveň túto formu sprevádzajú obmedzenia. Zdroj: Maňo Štrauch
Výrazné mantinely
Zníženie minimálneho základného imania na euro považuje za krok správnym smerom aj právny expert združenia Tomáš Vavro. Zároveň pripomína veľké obmedzenia. Ide napríklad o to, že jednoeurovka bude musieť na dokumentoch uvádzať, že má imanie 1 euro. Novela obmedzuje počet spoločníkov na päť. Dnes ich môže mať päťdesiat. Ani zisk si nebudú môcť spoločníci vyplatiť celý – pri majetku nižšom ako päťtisíc eur si budú môcť rozpustiť len jeho tri štvrtiny. Finančne tieto spoločnosti zaťaží aj to, že budú musieť tvoriť rezervný fond vo výške 2 500 eur.
T. Vavro súhlasí so sprísnením podmienok pri správe majetku spoločnosti a zvýšením zodpovednosti štatutárnych orgánov. Možné postihy konateľov (napríklad zápis do registra diskvalifikovaných osôb) zvýšia podľa neho ich bdelosť pri správe financií. Na druhej strane iné z navrhovaných opatrení pokladá za neštandardné, nepraktické až diskriminujúce.
„Povinnosť uvádzať výšku základného imania v obchodných dokumentoch za situácie, keď existuje verejne dostupný obchodný register, rozlíšenie medzi riadnou eseročkou a start-upom či osobitný režim pre obdobie krízy, môžu napriek dobrému legislatívnemu zámeru podnikateľov od tejto právnej formy skôr odrádzať,“ myslí si.
Pripomína, že v Česku sa novozavedená eseročka za korunu teší slušnému záujmu. Český zákon však nediskriminuje eseročky s nízkym základným imaním a nevyčleňuje ich ako špeciálnu skupinu, pre ktorú budú platiť prísnejšie obmedzenia. Navyše, zodpovednosť za fungovanie eseročky prenáša najmä na štatutárne orgány, teda konateľov, ktorí za hospodárenie spoločnosti reálne zodpovedajú.
Ako je navrhnutá „lacná“ eseročka
- základné imanie 1 euro
- na dokumentoch bude musieť uvádzať, že má imanie 1 euro
- obmedzenie počtu spoločníkov na päť
- obmedzenie výplaty zisku s.r.o. s kapitálom nižším ako 5-tisíc eur – len tri štvrtiny zisku
- nebude môcť rozdeľovať iné vlastné zdroje, ako sú napríklad rôzne vklady do vlastného imania mimo základného imania
- eseročka so základným imaním nižším ako 25-tisíc eur bude musieť tvoriť rezervný fond vo výške 2 500 eur