Dobrý energetický manažment sa končí nulou

Ak by mal niekto pocit, že energetické firmy vnímajú pokles ekonomiky ako úľavu, pretože priniesol pokles dopytu po elektrine či iných energetických médiách, nie je to pravda. Aj keď v roku 2009 pri naplno vyznievajúcej kríze klesla napríklad spotreba elektriny na Slovensku medziročne o 8,2 percenta, menej práce energetici nemali. Objem 27 386 gigawatthodín spotrebovanej elektriny nie je len štatistický záznam, ktorý „natočili“ elektromery v celej krajine. Ide o výsledok čerpania dohôd o nákupe a predaji elektriny a korekcií ich nečerpania. Aj keď je totiž elektrina v obchodnom slova zmysle tovar, od iných sa v jednej veci podstatne líši – nedá sa skladovať. Nedá sa nakúpiť do zásoby, no ani neminúť objednané a vyrobené množstvo. To znamená, že cieľom je hľadanie bilancie výroby a spotreby čo najbližšej nule, pretože korekcie sú drahé a môžu teoreticky zaťažiť všetky články energetického reťazca od výroby cez prenos a distribúciu, obchod až po spotrebiteľa na konci. Ten síce platí záverečný účet, no najíma si aj odborníkov práve preto, aby bol čo najnižší.

Nielen sloboda výberu