Slovenskí vinári u predsedu vlády. Predseda vlády otvára v Bratislave medzinárodnú vinársku súťaž. Šéf bratislavskej krajskej samosprávy hovorí o ochrane vinohradov ako o jednej zo svojich najvyšších priorít. Prezident republiky pozýva štátne návštevy do moderného vinárskeho parku...
Medailové úspechy slovenských vinárov sa stali, zdá sa, zaujímavé aj pre politické špičky. Samotní vinári ich záujem hodnotia zdržanlivo v zmysle – príjemne sa to počúva, ale skôr nás zaujíma, či po sľuboch budú nasledovať aj činy. Lebo napríklad reči o ochrane vinohradov počúvajú už niekoľko rokov a „skutek utek“. Tlaky na zavedenie spotrebnej dane, ktorú nazvali jednoznačne likvidačná, sú tiež pomerne čerstvého dáta.
Slovensko, priznajme si, nemá veľa vlastných produktov, ktoré by mu doma aj v zahraničí robili dobré meno a mohlo by sa cez ne prezentovať. Kvalitné víno by takým produktom byť mohlo.
Samozrejme, pri našej minirozlohe vinohradov a miniprodukcii aj v porovnaní napríklad so susedným Rakúskom, ktoré má podobné klimatické podmienky a v globále aj podobnú rozlohu, ale vinohradov štvornásobne viac, by bolo naivné si myslieť, že urobíme dieru do sveta napríklad exportom kvalitného vína. Na to ho vyrábame príliš málo. No určite by Slovensko mohlo byť vnímané ako krajina kvalitného vína a aj preto hodné návštevy. Turizmus spojený s vínom zažíva už niekoľko rokov vo svete boom a trendy hovoria, že to bude tak aj naďalej. Prečo to nevyužiť?
Slovensko krajinou kvalitného vína určite je už teraz, len o tom v zahraničí okrem pár desiatok porotcov, ktorí chodia na súťaže vín, a nadšencov, ktorí niekde náhodou pili naše víno a rozhodli sa s ním obchodovať, takmer nikto nevie. Lebo tu neplatí, že dobré sa chváli samo. Vinári doplácajú na, žiaľ, typickú slovenskú vlastnosť – nesúdržnosť a neochotu ťahať za jeden povraz. Aj preto doteraz neexistuje nikto, kto by vedel početné vinárske medaily adekvátne „predať“. Na to všetko treba peniaze. A veľa peňazí. Za našimi hranicami, aj za tými najbližšími, je samozrejmosťou, že na spoločnom marketingu sa finančne podieľajú bez výnimky všetci, čo sa vínom zaoberajú, a že ho podporuje aj štát. U nás sa povinné odvody do spoločného fondu považovali donedávna za div nie protiústavné. A politici sa o vinárstvo nezaujímali.
Časy sa azda konečne menia. Aspoň najúspešnejšie slovenské vinárstva zhodne tvrdia, že potrebujú niekoho, kto bude vedieť kvalitu, ktorú vyrábajú, aj rovnako kvalitne propagovať. Vonku aj doma. Lebo bez efektívneho spoločného marketingu slovenského vína a Slovenska ako krajiny produkujúcej pre svet zaujímavú kvalitu sú medaily jednotlivcov zo súťaží síce pekná vec, ale zostávajú v podstate len málo využitou šancou.
