Dobré mesto? Také, kde je všetko blízko

Spolupracovali ste na inovačnej stratégii Helsínk a na stratégiách udržateľného rozvoja viacerých miest. Na čo sa zameriavajú?

Doteraz sa kládol dôraz na jednotlivé budovy a ich energetickú efektívnosť, na ktorú máme aj európsku legislatívu. Je to správne, ale čoraz väčší dôraz sa kladie na mestské prostredie. Na to, ako spojiť prácu, služby a bývanie, ako sa v meste prepravovať a pohybovať. Diskutuje sa o mixe funkcií v mestských prostrediach, o tom, aká hustota obyvateľstva je potrebná, aby sa dali zabezpečiť dobré a všestranné služby.

Hustotu vnímajú ľudia veľmi citlivo.

Hustota je veľmi dôležitá, ale nerozumieme jej dostatočne. Ak máte všetko potrebné v okolí, môžete sa pohybovať pešo alebo na bicykli a je oveľa ľahšie využívať aj mestskú hromadnú dopravu. Ak staviate služby, potrebujete ľudí, ktorí ich využívajú, a to je otázka hustoty. Keď si porovnáme európske mestá, Kodaň má veľmi dobrú hustotu, ktorá prináša aktívny život na uliciach. Vidíte množstvo služieb, značiek, medzinárodných firiem a veľa ľudí. S tým súvisí kvalitná verejná doprava a veľmi dobrá kvalita bývania. Dobrú hustotu má aj Viedeň či Štokholm, Helsinki už nie.

Problémom je podobne ako v Bratislave rozťahanosť?

Áno, v posledných 50 rokoch bolo mestské plánovanie vo Fínsku, podobne ako na Slovensku, založené na funkčnom plánovaní, ktoré oddeľuje priemysel, komerčné a voľnočasové funkcie, školstvo a bývanie. Potom potrebujete súkromné autá, aby ste sa medzi nimi presúvali. Aj dopravné plánovanie bolo zamerané na využívanie súkromných áut. V súčasnosti sa to mení a vidieť to aj na migrácii. Pred desiatimi rokmi boli Helsinki v mínuse a narastali obce na okolí, to isté sa dialo v Tampere a Turku. Teraz narastá počet obyvateľov jadrových miest. Mladé rodiny s deťmi chcú byť v meste a to je obrovská zmena životného štýlu. Od vojny sa vo Fínsku stavalo ročne 15-tisíc samostatne stojacich rodinných domov, teraz je to polovica.

Zdroj: Milan David

Ako na to reaguje samospráva?

Mesto v minulom roku schválilo nový územný plán, novou stratégiou je zvýšiť hustotu. Na území mesta žije 650-tisíc obyvateľov, nový územný plán hovorí, že má pribudnúť ďalších 350-tisíc ľudí. Je to obrovská zmena, ale týmto smerom idú aj Tampere alebo Štokholm. Štatistiky ukazujú, že je to potrebné pre zvýšenie kvality života.

Je to recept aj pre Bratislavu?

Bratislava potrebuje zvýšiť hustotu, ale musí pritom myslieť na udržateľnosť. Ak máte vyššiu hustotu, môžete sa pohybovať peši alebo na bicykli, máte dostupných množstvo služieb. Máme síce budovy s nulovými emisiami a obnoviteľné zdroje energií, ale veľký podiel emisií produkuje doprava, a preto je dôležitá hustota.

Veľa hovoríme o doprave. Aké je riešenie?

Podľa mňa je budúcnosťou najmä koľajová doprava. V Helsinkách máme električky, druhá najväčšia aglomerácia Tampere sa po 15 rokoch diskusií rozhodla vybudovať električku a tretie najväčšie Turku teraz porovnáva prímestské autobusy s električkami. Pýtam sa, prečo by mali pracujúci využívať prímestské autobusy. V Tampere každý uprednostňuje električku. Podľa mňa koľajová verejná doprava a dobrá kombinácia verejnej dopravy a autonómnych vozidiel by mohli byť vhodným riešením.

Helsinki rozširujú sieť metra, stavajú okružnú železničnú trať a budujú nové dopravné uzly. Investori musia v projektoch vytvoriť rezervu pre plánovanú druhú linku metra. Ako vyzerá spolupráca mesta s developermi pri doprave?

Helsinki chápu dôležitosť verejnej dopravy najlepšie spomedzi fínskych miest. Samospráva urobila politické rozhodnutie, ktoré je správne. Je to otázka kapacity, ale v prípade električky aj pohodlia cestujúcich. Ľudia v mestách majú radi električky. Máme teraz električky, metro a ľahké mestské vlaky. Mesto dokonca zareagovalo aj na problém s dĺžkou súťaží. Stavať stanice so službami totiž treba vtedy, keď sa stavajú trate a súťaže trvajú aj rok. Zaviedlo preto zjednodušené súťaže na niektoré projekty. A hoci sme s týmto konceptom prišli my, musíme sa zúčastniť na súťaži. Svedčí to o otvorenosti mesta, ktoré dokáže počúvať investorov, zároveň my si uvedomujeme, že nič sa nedá urobiť bez verejnej súťaže.

Helsinki uprednostňujú, aby developeri stavali celé štvrte alebo susedstvá a nie iba jednotlivé budovy. Čo tým mesto sleduje?

Mesto prostredníctvom veľkých architektonicko-urbanistických súťaží dokáže manažovať svoj imidž a značku a tiež zaručiť postup a časový plán rozvoja. A sú atraktívnejšie aj pre developerov. Ale sú aj súťaže na predaj malých pozemkov. My sa sústreďujeme na väčšie projekty celých zón a nebránime sa spolupráci s inými partnermi. Netvrdíme, že všetko musíme postaviť sami. V poslednej súťaži, ktorú sme vyhrali, sme mali osem partnerov, pretože súčasťou projektu boli rôzne formy bývania aj množstvo súvisiacich služieb. Zmenili sme náš biznisový model, aby sme dokázali pracovať na takýchto veľkých projektoch.