Úspešný príbeh vyspelých krajín, kde demokracia po dlhé desaťročia dokázala väčšinou vyprodukovať to najlepšie riešenie pre rovnováhu v spoločnosti, nás lákal. Páčil sa nám príbeh o tom, ako rozum a emócie sú partnermi, a nie protivníkmi. Chceli sme ho zažiť na vlastnej koži. Chceli sme byť súčasťou tohto príbehu.
A aj keď sme to nakoniec dosiahli, dlho sme si to neužili. Už dlhšie vo vzduchu visí akýsi smrad, ktorý nevieme konkrétne pomenovať. Vidíme len jeho účinky v kútoch sveta, o ktorých sme si mysleli, že sú vďaka historickej skúsenosti imúnne.
Výsledok referenda vo Veľkej Británii, ktorý ovplyvnila kampaň postavená na klamlivých sľuboch, obrátila ilúziu o imunite tradičných demokracií pred negatívnou emóciou hore nohami. Rozum sa vyparil. Silné mačovské reči, ktoré ponúkajú jednoduché riešenia na zložité otázky typu utečenecká kríza, Európska únia, u nás Rómovia a v Spojenom kráľovstve Poliaci so Slovákmi, vyhrávajú.
Kde sa berie tá ignorancia faktov, prečo nie sme ochotní počúvať opačný názor bez toho, aby sme svojmu oponentovi nakoniec dobre nenakopali zadok, nevynadali mu vulgarizmami piatej cenovej kategórie a prikazovali mu porúčať sa z krajiny?
Spoločnosť sa polarizuje. Vidíme to v Rakúsku, kde sa onedlho budú opakovať prezidentské voľby. Polovica národa fandí Norbertovi Hoferovi, predstaviteľovi radikálnej pravice, ktorý získava body na protiutečeneckej rétorike a napríklad spomína referendum o zotrvaní Rakúska v EÚ v prípade, že Brusel bude chcieť naďalej koncentrovať moc na úkor svojich členov. Rovnaký trend vidíme vo Francúzsku, kde boduje Marine Le Penová s rovnakou agendou.
Radikalizácia politiky je súčasťou dneška vo všetkých krajinách Európy, ale aj v USA, kde nenávistné nálady podporuje populistickými až extrémnymi vyhláseniami možný budúci prezident Spojených štátov Donald Trump. Všetci títo noví lídri, ktorí postavili svoj úspech na kritizovaní zavedeného poriadku, sa verejne bratrajú s Ruskom. Čo sa to deje?
Jednu odpoveď sociológovia ponúkajú. Žijeme v dobe Facebooku, vo svete vlastných virtuálnych komunít, kde sa o inom názore nediskutuje. Hnev a agresia sú silnejšie emócie ako pozitívne myslenie. Zároveň motivujú ostatných pridať sa. Podľa psychológov prichádza hnev rýchlo, človek koná v afekte, búra všetko, čo mu príde v danom momente do cesty. Keď sa upokojí, náprava škôd je nereálna.
Vplyv sociálnych sietí na naše správanie nemožno prehliadnuť. Ale je dobré sa v hľadaní vinníkov brzdiť. Pretože ak by nebol Facebook, my ľudia by sme si zaň v dobe internetu našli isto adekvátnu náhradu. A tomu neurčitému smradu by sme sa tak či tak nevyhli.
