Po dvoch desaťročiach, ktoré odvtedy uplynuli, sa dá povedať, že defekt, aký vtedy postihol jedného politika, teraz zasiahol politiku ako celok a nielen na Slovensku. Podľa týždenníka The Economist vstúpil svet do obdobia postpravdivej politiky.
Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Tu nejde už len o to, že verejní činitelia klamú viac a intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Tu ide o to, že na pravde ešte nikdy nezáležalo menej ako teraz. Americký profesor Filippo Menczer to sformuloval veľmi presne: „Hovoriť pravdu neprináša žiadnu výhodu.“
Skôr naopak. Podľa The Economist „je úplne očividné, že v Amerike i inde prebieha prechod k politike, v ktorej sú fakty neobmedzene prebíjané pocitmi, a že odpor proti tomu je oveľa slabší, ako býval“. Preto obskúrnym postavám, z ktorých sa stali politici, prechádzajú lži nevídanej intenzity a početnosti.
Ak to tak bude pokračovať ďalej, „účinnosť pravdy ako nástroja na riešenie spoločenských problémov bude trvalo obmedzená“. To nie je žiadna akademicky vykonštruovaná poplašná správa, ale výsledok empirického pozorovania, čo sa vo svete deje.
Už nielen z Ruska, ale aj z krajín, ktoré sa vyznačovali úctou k faktom a korektnou politickou diskusiou, sa šíri morová nákaza, že nič nie je pravda a že všetko je možné. Ešte pred pár rokmi by extrémne a scestné tvrdenia, aké šíria populisti a demagógovia, mali diskvalifikačný účinok.
Dnes je to inak. Vecná, faktami a argumentmi podložená kritika bludných predstáv spôsobuje niečo, čo sociológovia nazvali spätný efekt –v zástancoch nezmyslov upevní ich pôvodné presvedčenie. Vzniká tak bludný kruh, v ktorom uviazlo príliš veľa ľudí, aby to nemalo svoje dôsledky.
O tom, aká je situácia nebezpečná, svedčí skutočnosť, že nielen akademici a publicisti, ale aj svetoví diplomati hovoria o realite bez príkras a „nediplomaticky“.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zaid Husajn hovoril o skupine politikov (Geert Wilders, Donald Trump, Viktor Orbán, Miloš Zeman, Norbert Hofer, Robert Fico, Marine Le Penová, Nigele Farage), ktorých spája to, že „svojim“ ľuďom ponúkajú také riešenia problémov, ktoré sú zároveň „úplným bezprávím pre ostatných“.
Keď sa spoločenská atmosféra naplní nenávisťou, môže sa veľmi rýchlo zvrhnúť do kolosálneho násilia. Mnohí robia dojem, ako keby sa už nevedeli dočkať chvíle, kedy prepukne.
Po novembri 1989 sme si vraveli, že každé voľby sú na Slovensku kritické, ale niektoré sú ešte kritickejšie. Teraz platí, že každé voľby – nech už v Spojených štátoch, Holandsku, Francúzsku či Nemecku – budú aj voľbami o budúcej podobe sveta. Ak z nich vzíde katastrofa, tak vzíde demokraticky.
