Nad nedávnymi optimistickými víziami niektorých európskych predstaviteľov, že sa dlhová kríza už konečne preklopila cez svoj vrchol a mohla by postupne začať ustupovať do úzadia, sa začína trocha zmrákať. Rovnako ako nad Talianskom a hlavne nad Španielskom. Tým pre rast výnosov z ich dlhopisov opäť citeľne rastú náklady na obsluhu ich dlhov.
Na finančné trhy sa tak po Veľkej noci opäť vrátil strach z možného ďalšieho prehĺbenia dlhových problémov eurozóny. Nezamestnanosť v 17 únijných štátoch platiacich eurom navyše vystúpila na nový rekord, keď vo februári zakotvila na nelichotivej méte 10,8 percenta. A jej vyhliadky na nasledujúce mesiace rozhodne nie sú nijako povzbudivé.
Prijímané škrty, ku ktorým pristupuje väčšina európskych štátov, sú na jednej strane z dlhodobejšieho pohľadu nevyhnutné. Avšak na tej druhej sú nielen nepopulárne, ale niektoré z nich sa prinajmenšom v krátkodobom pohľade môžu negatívne premietnuť v reálnej ekonomike v podobe zníženia dopytu a ekonomickej aktivity. To ťaživú situáciu nijako neuľahčí.
Atmosféra kvôli tomu všetkému začína opäť trochu hustnúť alebo sa tak aspoň na prvý pohľad zdá. Stačí sa pozrieť napríklad na slovnú výmenu medzi talianskym premiérom Mariom Montim a jeho španielskym kolegom Marianom Rajoyom, teda lídrami dvoch krajín, o ktorých sa dlhodobo hovorí ako o najaktuálnejších adeptoch na to, že budú musieť požiadať partnerov o pomoc ako v minulosti Grécko, Portugalsko a Írsko.
M. Monti najskôr minulý týždeň Madridu vyčítal, že tamojšia vláda je spoluzodpovedná za posledné „vzopätie sa“ dlhovej krízy. Zo Španielska na to podráždene zaznelo, že by si európski lídri mali dávať väčší pozor na jazyk. Čo je dobré pre Španielsko, je dobré pre eurozónu, odmietol kritiku M. Rajoy, ktorého vláda minulý týždeň oznámila plány ďalších škrtov vo výške desať miliárd eur. Možno ide len o neškodné vyjasňovanie si priestoru medzi európskymi politikmi, možno o znaky silnejúcej a pod povrchom bublajúcej nervozity, lebo situácia sa nevyvíja podľa ich predstáv a oni už veľmi nevedia, čo robiť ďalej, lepšie či inak než dosiaľ.
Problém je (okrem iného), že Európa stále nejasne tápa v tom, či by sa malo pokračovať v ďalších úsporách v snahe utíšiť v súčasnosti dosť precitlivené a ťažko predvídateľné trhy alebo, naopak, na posilnenie ich dôvery nejakým spôsobom výrazne podporiť rast ekonomiky, pretože mnohí makléri a analytici sa boja práve negatívnych dosahov škrtov na hospodárstvo.
Ako spojiť tieto zdanlivo protichodné cesty v jednu spoločnú, je povestnou otázkou za milión. Lenže jasná odpoveď a jej premietnutie do praxe zatiaľ chýba. No i tak poodkrýva jedno zo slabých miest eurozóny – nedostatok fiškálnej koordinácie. Bez nej sa bude nastavenie citlivej rovnováhy medzi úspornými reformami nevyhnutnými na napĺňanie stanovených rozpočtových a dlhových cieľov a podporou ekonomiky medzi takými odlišnými štátmi s takými rôznorodými vládnymi a politickými prístupmi k správe verejných statkov hľadať len ťažko. No skutočné a efektívne prehĺbenie spolupráce v tejto veci je behom na poriadne dlhú trať.
Pozornosť sa teraz zrejme uprie hlavne na Španielsko, ktoré je podobne ako Taliansko jednou z najväčších ekonomík euroklubu. Vlani deficit španielskeho rozpočtu dosiahol 8,5 percenta HDP. Tohto roku by to však malo byť už len 5,3 percenta a budúci rok tri a menej percent. Ide o pomerne ambiciózne ciele vzhľadom na to, v akom stave sa tamojšia i európska ekonomika nachádzajú, a aj vzhľadom na fakt, že miera nezamestnanosti v Španielsku presahuje 23 percent a medzi mladými sa približuje k 50 percentám.
Pád jednej krajiny z dvojice Španielsko – Taliansko by mohol do dlhového víru stiahnuť nielen tú druhú, ale rozšíriť nákazu i do ďalších kútov bloku. Na zvládnutie takého scenára by aj nedávno posilnené záchranné nástroje eurozóny, pri ktorých Európa očakáva, že ich podporia i ďalší medzinárodní partneri, nemuseli mať dosť sily. Isté však je, že napätie a nervozita budú eurozónou ešte nejaký čas lomcovať, aj keby sa súčasné opätované vzopätie sa krízy ukázalo ako dočasné a podarilo sa ho dostať pod kontrolu.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Článok vyšiel v novom vydaní týždenníka TREND 15/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
