Austrálsky a novozélandský dolár patrili aj vďaka čoraz vyšším úrokom v uplynulom roku medzi meny s najvyšším zhodnotením k americkému doláru (27,3, resp. 24,3 %). Spolu s rozdielnym smerovaním menových politík domácich centrálnych bánk sa rozišlo aj smerovanie výmenných kurzov. Kým Rezervná banka Austrálie od októbra už štyrikrát zvýšila základné úroky (na 4,0 %), Rezervná banka Nového Zélandu (RBNZ) pokračovala ešte aj v úvode marca vo vlaňajšom protikrízovom status quo (2,5 %). A tak kým aussie (AUD) sa od začiatku roka k doláru posilnil o takmer 1,7 %, kiwi (NZD) sa pridal k väčšine mien zo skupiny rozvinutých ekonomík a oslabil sa po novom roku o takmer 2,5 %. Aj táto aktuálna lekcia od protinožcov pripomína, že okrem výšky rozdielu vo vzájomnom úročení dvoch mien hrá vo vývoji vzájomného výmenného kurzu dôležitú úlohu aj tempo jeho zmeny.
Guvernér RBNZ Alan Bollard síce v marci potvrdil základné sadzby bez zmeny, no zároveň pripomenul, že postupné uberanie zo stimulačného nastavenia menovej politiky by sa malo začať „približne v polovici roku 2010“. Medzi faktormi, ktoré dovoľujú centrálnej banke zdržanlivejší postoj k zvyšovaniu úrokov, pripomenul guvernér aj „fiškálnu konsolidáciu pomáhajúcu zmierniť rozsah sprísnenia, ku ktorému by inak musela pristúpiť menová politika“. Inými slovami tak len pripomenul nerozlučný vyvažujúci vzťah medzi rozpočtovou a menovou politikou: aj v ťažkých časoch po bezprecedentnej globálnej recesii tak na Novom Zélande ochota vlády výraznejšie šetriť dovoľuje tešiť sa o čosi dlhšie nižším úrokom.
