Dizajnér Branislav Maukš: Auto musí mať najmä ideu

S akým cieľom ste prišli do Aufeer Designu?

Mojim cieľom je vybudovať tu silný dizajnérsky tím, ktorý bude mať kompetencie od navrhovania automobilov až po dizajn koľajových vozidiel, lietadiel alebo jácht. Chcem vybudovať kvalitný medzinárodný tím, ktorý bude na úrovni veľkých dizajnérskych štúdií v zahraničí.

Je v sektore priestor pre ďalších hráčov?

Už to nie je tak ako kedysi, keď mali pod palcom všetko talianske štúdiá ako Giugiaro, Pininfarina či Bertone. Dnes existuje viacero malých štúdií, ktoré sú blízko veľkých automobiliek a podporujú ich priamo. Niekoľko dizajnérov odišlo z veľkých štúdií a odovzdávajú svoje skúsenosti ďalej v zahraničí, zakladajú si svoje vlastné firmy.

Prečo sa oslabila dominancia talianskeho dizajnu?

Je to kombinácia viacerých faktorov. Trh sa globalizoval, automobilky chceli mať vlastné dizajnérske štúdiá, na ktorých čelo lákali dizajnérov so skúsenosťami práve z talianskych štúdií. Sú tu zároveň nové trhy ako India, Čína, kde bolo potrebné prísť so špecifickým dizajnom.

Je čas veľkých dizajnérskych štúdií preč?

Tieto štúdiá prežili nedávno tak trochu klinickú smrť. Bola by však chyba, keby zanikli. Majú svoju tradíciu, know-how, históriu. Stále sú to veľké pojmy. Mrzí ma, že zanikla firma Bertone. Giugiaro sa stala zase členom skupiny VW. Pininfarina je asi jedna z posledných, ktorá zostala. Aj keď majú indického partnera. Pininfarina ďalej spolupracuje s renomovanými firmami a indický partner jej len finančne pomohol, aby sa nadýchla.

Chce sa Aufeer Design uberať podobným smerom ako Pininfarina?

Áno, mienime ponúkať podobný servis ako talianske firmy. Na druhej strane tiež chceme zužitkovať know-how ľudí, ktorí tu už fungujú roky. Je tu veľká tradícia a zázemie. Či už v Česku alebo na Slovensku.

Zdroj: vizualizácia Aufeer Design

Vy ste ten, kto určuje tento smer. Z čoho vychádzate?

Aj zo svojich skúseností, ktoré som nadobudol v Nemecku a Taliansku. Povedal som si, že jedného dňa, keď sa mi podobná šanca naskytne, budem sa snažiť stavať na pozitívnych aj negatívnych veciach, ktoré som zažil. Nemecký a taliansky prístup k dizajnovaniu áut je odlišný, povedal som si preto, že ideálne by bolo zobrať si z každého to pozitívne a ďalej to rozvíjať.

V talianskom dizajne sa ide viac do emócie, v nemeckom je to o perfekcionizme

V čom je zásadný rozdiel medzi talianskym a nemeckým prístupom k dizajnu automobilov?

Je to zložité opísať v krátkosti. V talianskom dizajne sa ide viac do emócie a stavia sa na počiatočnom koncepte. V nemeckom je to viac o perfekcionizme a dokonalom riešení detailov a tvarových problémov, viac stavajú na evolúcii prvotnej idey.

Ktorý z týchto prístupov je vám bližší?

Vychovala ma nemecká škola v Pforzheime, ktorá je však v prvom rade medzinárodná, má pedagógov aj študentov z celého sveta. Nie je to teda čisto nemecký prístup, ale základ tam je, čiže je tam super organizácia, zodpovednosť a nemecké myslenie. V Pininfarine som pričuchol k niečomu inému. Taliansky prístup k dizajnu je mi možno trochu bližší. Zrejme preto, že som robil na zaujímavejších projektoch. Každý z nich má však svoje za aj proti.

Zdroj: vizualizácia Aufeer Design

Aký bol prechod z Pininfariny do Aufeer Designu?

Firma ako Pininfarina vás naučí byť flexibilný. Musíte byť schopný riešiť interiér aj exteriér. V tom sa líši od väčšiny automobiliek, kde máte danú špecifickú úlohu. V Pininfarine to tak nie je. Je taká úspešná zrejme aj preto, lebo dokáže svojich ľudí posúvať a využívať na rôzne zadania. Pininfarina robí okrem iného aj dizajn pre súkromné lietadlá, jachty. Museli sme preto byť schopní reagovať na akékoľvek zadanie. Naše oddelenie automotive dizajnu sa venovalo aj vlakom [interiéru vlaku Eurostar]. Na rôzne projekty prideľovali podľa toho, aký ste mali ako dizajnéri rukopis. Šéfdizajnér vycítil, že tento dizajnér by mohol byť pre konkrétny projekt zaujímavým prínosom, lebo rozmýšľal inak. Potrebovali sme do toho dostať niečo špecifické, aby sme sa vo finále odlíšili od konkurencie. Aj Pininfarina totiž o zákazky súťažila.

Ako dokážete skĺbiť vlastné predstavy s požiadavkami klienta či automobilky?

Celé sa to odvíja od procesu, ako auto vzniká. Na začiatku musíte mať vždy predstavu, víziu. Tá nie je nikdy úplne rovnaká, ako vyzerá produkčné auto. Vždy treba ísť o krok dopredu a z toho postupne uberať. Môj prístup spočíval v tom, že ak som dostal zadanie na nejaký jednokusový model, tak som si naštudoval DNA tej značky, predchodcov daného modelu. To bol prípad zlatého Ferrari [moderná verzia modelu 330 LMB], za ktorým bol veľmi pekný príbeh. Neprišiel človek, ktorý chce investovať peniaze do vozidla a my sme mu mali vytvoriť nejaké pekné auto. Mal, naopak, jasnú predstavu, ktorá bola spojená s filmom Zvláštne príbehy od Federica Felliniho. Bolo pre mňa zaujímavé pozrieť si film, v ktorom auto vystupovalo, prečo toho človeka inšpiroval, pátrať po všetkých dostupných informáciách. Potom som si musel sám pre seba poskladať mozaiku a až následne som začal kresliť. Nemalo by zmysel tráviť čas na tom, aby som si kreslil auto len preto, aby bolo pekné, ale nemalo by žiaden koncept, ideu.

Keď robíme zadanie električky, musíme sa s mestom stotožniť, preskúmať ho a hľadať prvky v architektúre, kultúre

Nedávno ste predstavili model električiek pre nemecké mesto Chemnitz. Museli ste ich prispôsobiť práve pre toto sídlo?

Samozrejme. Naši dizajnéri museli do Chemnitzu vycestovať, aby si ho pozreli, nafotili a pochopili, o čom to mesto je. Je to jedna z vecí, na ktoré apelujem. Chcem, aby sa dizajnéri dotkli miesta, pre ktoré idú dizajn robiť. Aby nasiakli jeho atmosférou. Električky sú čoraz väčší objekt z hľadiska ergonómie a potrieb mesta. Neprehliadnete ich. Potrebujú rôzne systémy, klimatizáciu, bezpečnostné prvky. Je tam predpísaná kapacita. Preto musia byť integrované do mesta tak, aby nenarušovali jeho celkovú atmosféru. Pre mňa je to akási pohybujúca sa architektúra. Sú tam veľké plochy, ale pohybujú sa zväčša medzi autami, takže musia ladiť s autami aj s domami. Keď robíme zadanie električky, musíme sa s mestom stotožniť, preskúmať ho a hľadať prvky v architektúre, kultúre, farby. Z toho spravíme výskum a na jeho základe robíme individuálne dizajn.

Zdroj: vizualizácia Aufeer Design

Aufeer Design sa chce viac presadiť aj v dizajne pre jachty či interiéry lietadiel. Je to pre vás zaujímavý segment?

Áno. Chodíme po výstavách, sledujeme trendy. Často vidíme aj veci, ktoré sú podľa nás nedoriešené. Nielen dizajnovo, ale aj technicky. V Aufeer Designe máme silné technické zázemie. Nerobíme len dizajnové návrhy, ale dokážeme zastrešiť celý proces vývoja a ponúknuť podporu vývoja prakticky od A po Z. Dokážeme prísť aj s technickým riešením. Rovnako je to pri jachtách, kde je veľký potenciál. Existuje množstvo klientov, ktorí chcú individualizáciu podobne, ako je to pri autách alebo lietadlách. Ľudia sa chcú odlíšiť a tam pre nás vidíme priestor.

Aká je nová generácia dizajnérov, ktorí k vám prichádzajú zo škôl?

Mladí dizajnéri sú pripravenejší po softvérovej stránke. Majú takmer kompletné znalosti. Ide v podstate o hotových ľudí, ktorých môžete rovno nasadiť do procesu, stačí ich len nasmerovať a trochu modelovať.

Majú aj iný prístup k práci?

Určite je to iná generácia, ako keď som bol na škole. Možnosti boli vtedy iné. Nemali sme také softvérové ani hardvérové vybavenie. Pokiaľ ide o prístup, mnohí sa popri škole venujú aj iným, pracovným aktivitám. To je pochopiteľné, keď si študent musí zarobiť na živobytie. V Nemecku niečo také nefungovalo. Museli sme sa venovať výlučne len štúdiu dizajnu. Nebola možnosť robiť popri tom v nejakej práci. Alebo len minimálne. Dnes je trend iný, študenti vedia, že v rámci semestra im stačí niekoľko týždňov na to, aby pripravili nejaký projekt. Nie som toho zástancom.

Ak sa raz chcete presadiť v nemeckej automobilke, musíte tomu podriadiť všetok čas už počas štúdia na škole. Konkurencia je príliš veľká.

Prečo?

V Nemecku máte povinnú prax v automobilke, ktorá trvá tri až šesť mesiacov. Ak chcete robiť automobilový dizajn, musíte robiť v automobilke. Tam vám dajú priestor, materiál, aby ste pričuchli k tej atmosfére a pochopili, čomu sa budete po štúdiu venovať. Pokiaľ robíte niečo doma na kolene, aby ste si na seba zarobili, tak to nie je tá forma praxe, akú neskôr môžete zaručene zúročiť. Ak sa raz chcete presadiť v automobilke, musíte tomu podriadiť všetok čas už počas štúdia na škole. Konkurencia je príliš veľká.

Zdroj: vizualizácia Aufeer Design

Aufeer Design spolupracuje s vysokou školou Pforzheim v Nemecku, ktorá patrí medzi špičku v automobilovom dizajne.

Robili sme semestrálny projekt so študentmi z prvého a druhého ročníka magisterského štúdia. Bolo to štrnásť študentov, za ktorými som pravidelne dochádzal do Nemecka. Mal som s nimi konzultácie, zadal som im tému a jej kritériá. Dizajnéri k tomu pristupovali, ako keby boli vo firme. V tejto škole panuje profesionálny prístup, študentov vedú dizajnéri z firiem a pedagógovia so skúsenosťami z praxe. Uprostred semestra bola jedna prezentácia, kde museli študenti po štyroch týždňoch demonštrovať ukážku svojej práce, ktorú by chceli potom robiť v 3D. Sú vedení k tomu, aby rozmýšľali nad zadaním, kreslili na papier a pripravili „tape“. Dôraz sa kladie na tieto klasické metódy. Tento prvotný nápad sa prekonzultuje a určí sa, či je vhodný, alebo sa vyberie nejaký iný. Môže sa stať, že študenta nepustia ďalej a musí si zopakovať semester. Škola má nastavené nároky vysoko a učitelia musia byť relatívne prísni. Garantuje to však kvalitu. Študenta to usmerní a dostane viac času na rozvoj.

Absolvovali ste ateliér transportného dizajnu pod vedením Štefana Kleina, z ktorého vyšlo aj množstvo iných známych dizajnérov. Je tento ateliér niečím špecifický, alebo je to len náhoda?

Škola sa v správny čas zamerala na spoluprácu s Volkswagenom a Štefan Klein dokázal okolo seba zároveň združovať talenty, ktoré sa dostali do sveta práve cez Volkswagen, alebo, tak ako ja, cez Ford.

Sledujete dianie okolo AeroMobilu, ktorý navrhol práve Štefan Klein?

Lietadlá mám rád. Rovnako aj autá. Ale osobne ich nerád spájam. Na druhej strane je to úžasná myšlienka, ktorá tu rezonovala už roky, a je pekné, že sa to niekomu podarilo. Š. Klein tomu obetoval množstvo času a energie. Ešte zo svojich štúdií si pamätám, že