Diskotéka je ťažký oriešok

Počty pustili

Na začiatku si mladý pár zmapoval diskotéky v okolí Dubnice nad Váhom. Sami uvažovali o tom, kam disko klub umiestniť – Trenčín, Púchov alebo Dubnica. Trenčín s dvomi silnými diskotékami – Steps a Cinema – bol trhovo pokrytý. V Púchove nenašli podnikatelia vhodné miesto pre diskotéku – dostatočne veľké a prístupné priestory.

Dubnica nad Váhom s vyše 22-tisíc obyvateľmi mala iba pár menších disko barov, navyše s nízkou úrovňou služieb. Opäť však narazili na problém vhodných priestorov, na výstavbu vlastnej budovy si netrúfli. Nakoniec si koncom roka 2010 prenajali menší priestor – okolo 250 štvorcových metrov na frekventovanom mieste v centre mesta, kde sa denne „premelú“ stovky ľudí, pretože naokolo sú samé obchody. Stavebné úpravy priestorov trvali štyri mesiace namiesto plánovaných dvoch. V apríli 2011 disko klub Elysium konečne otvorili. Počiatočná investícia sa vyšplhala na 40-tisíc eur, pričom si podnikatelia vzali aj 25-tisícový úver. Ceny na diskotéke nastavili na bežnej úrovni pre barové zariadenia. Na podávaných nápojoch mali približne dvestopercentnú ziskovú maržu.

Rozbeh podniku príjemne prekvapil, ľudia z blízkeho okolia sa radi prišli zabaviť do štýlových priestorov, v Elysiu hrávali najlepší miestni dídžeji. Napriek tomu sa firme nedarilo počas celého prvého roku vymaniť sa z červených čísiel. Okrem zaťaženia splátkami úverov im do cesty prichádzali neočakávané náklady – disko bar začala vyhľadávať najmä -násťročná kategória zákazníkov, ktorí v klube nemíňali veľké sumy, ale na druhej strane mali tendenciu rozbíjať poháre, nábytok či kradnúť popolníky. Takéto škody sa mesačne vyšplhali aj na tristo eur. Lepšiu cieľovku neprilákali ani rôzne akcie, napríklad welcome drinky. Napriek neradostnému pohľadu na výsledovku bolo Elysium lídrom na miestnom trhu. V Dubnici zostal po krachu konkurenčného Elementsu a podpriemerne obsadeného Roofu už iba najväčší No Stress. Ten býval z prevádzkových dôvodov často zavretý.

Dupnúť na pedál

Majitelia Elysia však stále videli príležitosť podnikať ziskovo. Skúsili organizovať akcie nielen v piatky a soboty večer, ale aj počas sviatkov a prázdnin. Pomohlo to najmä v zime, keď dokonca oproti letným mesiacom poskočili tržby na dvojnásobok. V lete pribudli akcie pod holým nebom. Počas školského roka boli rôzne večierky a imatrikulácie. Aj to pomohlo klubu popasovať sa s aktuálnou stratou. Firma sa po splatení úveru pomaly dostávala do miernych čiernych čísiel, nakoniec však začiatkom roka 2013 podnikatelia disko bar zatvorili.

Najmä preto, že si dlhodobo nedokázali predstaviť podnikať v tomto odvetví. Problémom bola veľká snaha, investícia energie a času bez dobrých ekonomických výsledkov. Bar si získal reputáciu, že je pre mladších, najmä tínedžerov. To ale odrádzalo bonitnejšiu strednú generáciu, aby sa prišla na diskotéku zabaviť. Spolumajiteľka za chybu z dnešného pohľadu označuje, že nepovolila vstup iba plnoletým osobám. Nevhodná bola tiež veľkosť priestorov, pretože už pár stoviek baviacich sa ľudí znamenalo, že klub bol plný. Do konkurenčného No Stressu sa naraz zmestilo až osemsto ľudí. Priemerné tržby prinášali čistý zisk mesačne okolo dvetisíc eur, čo nestačilo ani na pokrytie splátky úveru s úrokmi. Akcie pod holým nebom mesačne priniesli „k dobru“ aj päťtisíc eur, ale v konečnom zúčtovaní za rok to pomohlo iba sa priblížiť k nulovému výsledku hospodárenia.

Diskotéka vyzerá ako jednoduchý biznis, ale vskutku je veľmi vrtkavý. V prípade Elysia to tak bolo a neskúsenosť, možno až naivita, spolu s chybami viedli k tomu, že podnik skončil a uvoľnil na trhu miesto iným.

Autor je študent Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Druhé kolo súťaže študentských prác Failure Stories – Kde sa stala chyba? zorganizoval TREND v partnerskej spolupráci so slovenskými vysokými školami. Študentské projekty analyzovali podnikateľské zlyhania a vytiahli z nich poučenia. Hodnotila ich odborná porota zo škôl, odborných garantov a redakcie.