Nech sú už okolnosti vzniku stavby akékoľvek, Harpa je primárne zaujímavá spojením viacerých tvorcov. Konkrétne dánskych a islandských architektov Henning Larsen Architects a Batteríið Architects, špičkových zvukových inžinierov z americkej firmy Artec a hlavne slávneho dánskeho islandského výtvarníka Ólafura Elíassona. Ten v spolupráci s architektmi navrhol celý exteriér stavby, jej obal i veľkú sklenenú fasádu. Kompaktná, kryštalicky členená sklenená sieť má pripomínať typický islandský kameň čadič. Číre sklenené plochy na nej sú navyše nepravidelne poprekladané farebnými. Odlesky sa stále menia a oživujú jej povrch. Vzniká efekt disko gule. Pozadie svojich úvah pri tejto stavbe priblížil Ó. Elíasson slovami: „Zaujíma ma, že sa pohľad na veci mení v závislosti od uhla, akým sa na ne pozerá. Ak stavba odpovedá na pohyb ľudí, stávajú sa jej spolutvorcami. Zrazu máte pocit, že vás rešpektuje. Vzniká vzájomné prepojenie. Dobrý verejný priestor má podporovať myšlienku prepájania.“ Podarilo sa – priestor zároveň evokuje trblietajúce sa rybie šupiny, ku ktorým má ostrovné obyvateľstvo veľmi blízko. Zvuk vnútri koncertných sál má údajne kvalitu, ktorá profesionálnym hudobníkom vháňa slzy do očí. Architektúra je potom schovaná medzi týmito dvoma emocionálno-senzuálnymi, ale aj technologickými prostrediami. Jej tvorcovia sú tiež elita. Henning Larsen Architects sa spolupodieľali napríklad na stavbe slávnej novej Opery v Oslo a Batteríið Architects sú Islanďania, ktorí prerazili aj v medzinárodnom kontexte. Interiér má štyri hlavné priestory, ktoré evokujú štyri živly. Skúsenosti s prevádzkou komplexu ukazujú, že nie je nijako naddimenzovaný. Počas koncertov býva sála plná divákov.
Ólafur Elíasson (1967) je umelec dánsko-islandského pôvodu. Patrí medzi najrešpektovanejších súčasných výtvarníkov. Špecializuje sa hlavne na vytváranie špecifických senzuálnych priestorov a situácií. Medzi jeho najznámejšie realizácie patrí projekt Počasie pre Tate Modern v Londýne z roku 2003, keď v obrovskej vstupnej hale umiestnil mohutný objekt žiarivého slnka a ľudia mohli v jeho lúčoch nerušene oddychovať.