Stretol sa s tým hádam každý z nás. Príde nová technológia, ktorá postupom času úplne zanikne, a nahradí ju nová, lepšia a modernejšia. Existujú desiatky príkladov z minulosti, na ktorých by sa dala táto problematika ilustrovať. Počítačové diskety, volkmen či prehrávače kaziet. Sú však aj prípady, keď nastal presne opačný efekt – napriek tomu, že prišli nové technológie, tie pôvodné staré žijú. Typickým príkladom sú gramofónové platne, ktoré nielenže prekonali svoj vek, ale tešia sa čoraz väčšej obľube.
Platne sú pritom staršie ako jedno storočie, v súčasnosti však skôr ako na prehrávanie hudby fungujú ako doplnok či ako zberateľský úlovok. Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí na platne nedajú dopustiť, argumentujú najmä tým, že ide o najkvalitnejší hudobný nosič. Interpreti však zväčša dávajú prednosť iným formám distribúcie svojich diel.
Najobľúbenejšie sú dnes internetové hudobné knižnice cez stream. Interpret dostane určitý podiel za každé prehratie svojich skladieb. Zdieľané knižnice teda fungujú na podobnom princípe ako takzvané tantiémy.
Počty prehratí na internete dosahujú astronomické čísla, podobne sú na tom sociálne siete ako napríklad YouTube. Umelci môžu navyše profitovať z inzercie, respektíve reklamy. Určitá skupina fanúšikov stále obľubuje aj nákup albumov cez rôzne služby.
Stabilný predaj si dnes držia aj CD nosiče. Napriek všetkým týmto aspektom najznámejší hudobníci stále vydávajú svoje albumy aj na platniach. Aké sú teda najzásadnejšie dôvody?
Súčasná situácia
Biznis s platňami je na vzostupe. V zahraničí sa ich predaj drží na stabilnej úrovni celé roky. Výrazný skok nastal v roku 2016, keď predajcovia v Spojenom kráľovstve zaznamenali až 53-percentný medziročný nárast.
Podobné čísla predaja dosiahli v Spojených štátoch amerických. Nedarilo sa iba známym či starším interpretom, pre ktorých platne nie sú žiadnou novinkou, ale aj pomerne novým zoskupeniam. Jednotkou v USA bola za rok 2016 skupina Twenty One Pilots.
K prežitiu platní u nás aj vo svete prispelo to, že v predajniach sú stále k dispozícii gramofóny, na ktorých sa dajú prehrávať.
Slovenské pomery
Na Slovensku existuje niekoľko veľkých obchodov, ktoré ponúkajú platne. Od zahraničných interpretov až po tých domácich.
Jeden z najväčších predajcov Dr. Horák si podľa portálu Finstat stále drží tržby na stabilnej úrovni. Podrobné štatistiky predaja nie sú k dispozícii, nedá sa teda určiť, či sa mesačne môžu rátať na desiatky, stovky, alebo dokonca tisícky. Špecializovaných obchodov, ktoré majú vo svojej ponuke platne je dostatok.
Názor o zberateľských kusoch potvrdila aj slovenská kapela Hex. Podľa odpovedí je vinyl stále zaujímavý, a to nielen pre fanúšikov, ale aj pre kapelu. Vydanie albumu na platni navyše sprevádza možnosť kreativity či už na ilustráciách, alebo v iných aspektoch. „Áno vydávame svoje albumy aj na vinyloch. Považujeme to za prirodzenú vec, ktorá je zaujímavá pre nás aj pre našich fanúšikov. Vinyl má lepšie zvukovú vlastnosti, je to aj veľmi vďačný nosič, čo sa týka artworku, a je to napokon aj zberateľská záležitosť, ktorú vedia oceniť ľudia milujúci hudbu,“ priblížil dôvody Tomáš „Yxo“ Dohňanský.
Vynález platne
Vznik platní sa datuje na koniec 19. storočia. Vynašiel ich Emile Berliner podľa vzoru zvukového valčeka vynájdeného Thomasom Alvom Edisonom. Niekoľko nasledujúcich rokov existovali na trhu oba vynálezy súčasne, po roku 1918 začali výrazne vyhrávať práve platne.
Dnes ide najmä o zberateľskú vášeň, na základe ktorej sú platne stále prítomné v domácnostiach. Dôležité je aj to, že ľudia si technológie, ktoré prežili svoju dobu, jednoducho obľúbili. Oproti tomu existuje viacero technológií z nedávnej minulosti, pri ktorých platí opačný scenár, teda že po prvotnom uvedení sa používajú čoraz menej. „Opačným príkladom môže byť napríklad notebook s dotykovou obrazovkou. Hoci ľudia sú zvyknutí na telefóny s rovnakým princípom, pri počítačoch to neplatí a používajú sa málo,“ priblížil šéfredaktor portálu Touch-it.sk Ondrej Macko.
To, že platne prežili až do súčasnosti, považuje za skutočnú raritu. Zároveň pripomenul, že bolo isté obdobie, keď sa platne nepredávali takmer vôbec. „Je to naozaj výnimka. Dôvodom, prečo sa používajú dodnes, je zrejme aj to, že ide o jedinečný zážitok z prehrávania hudby. Pri platniach totiž nikdy nebude rovnaké. Hovorí sa, že približne štvrté alebo piate je to najkvalitnejšie a to boli tie momenty, keď si ľudia pozvali priateľov a počúvali spoločne,“ vysvetlil O. Macko.
České Loděnice
Po kvalitnú platňu nemusíme chodiť ďaleko. Najväčší závod v Európe na výrobu vinylov sídli neďaleko hlavného mesta Českej republiky – v Loděniciach. V priebehu 90. rokov minulého storočia, keď boli platne na ústupe, sa začali podobné fabriky preorientovávať na inú výrobu. V Loděniciach si však ponechali stroje, ktoré sú na výrobu vinylov nevyhnutné, a po opätovnom nástupe platní sa to spoločnosti niekoľkonásobne vrátilo. Ako spomenul O. Macko, práve tam si dávajú lisovať vinyly aj zahraniční interpreti, tie z českého závodu patria totiž medzi najkvalitnejšie na svete.
Firma ešte v roku 2015 hlásila rekordné počty objednávok. Prevádzku museli u našich susedov pre veľký záujem postupne rozšíriť až na tri pracovné zmeny.
Prevratné hračky od Sony
Spoločnosť Sony s blížiacim sa záverom 20. storočia predstavila hneď niekoľko technologických noviniek. Veľmi známym sa stal volkmen, ktorý bol pôvodne samostatný názov, neskôr však označoval prvé osobné kazetové prehrávače hudby.
Volkmeny uzreli svetlo sveta v roku 1979 v Japonsku, pričom v iných krajinách niesol prehrávač celkom iné názvy. Myšlienkou vynálezcu bolo dopriať svojmu kamarátovi pôžitok z jeho obľúbených opier aj počas cestovania.
Spoločnosť prestala prehrávače vyrábať oficiálne až v roku 2010. V niektorých krajinách sa však dodnes takýmto názvom označujú napríklad menšie a praktickejšie MP3 prehrávače.
Aj v súčasnosti sa však dajú stále isté verzie volkmenov zakúpiť. Predávajú sa aj na Slovensku, napríklad v rôznych retro vyhotoveniach.
Podobnou novinkou disponoval výrobca elektroniky aj o necelých desať rokov neskôr po uvedení volkmenov. V roku 1984 sa objavili na trhu diskmeny, ktoré umožňovali rovnakým princípom prehrávať hudbu z CD nosičov.
V roku 1997 sa premenoval disk-men na CD-volkmen. Ako v prípade svojho predchodcu aj názov disk-men zľudovel a v niektorých krajinách ho využívajú dodnes.
Diskmeny prežili svoju dobu napriek príchodu nových technológií. Ich udržaniu pomohol do istej miery automobilový priemysel, ktorý stále vyrába autá so zabudovanými CD prehrávačmi.
Ponuka diskmenov je momentálne v obchodoch s elektronikou o dosť rozšírenejšia ako v prípade ich predchodcov – volkmenov.
Disketa
Do histórie odišli aj obľúbené diskety. Prvýkrát sa objavili približne okolo roku 1970 a pomaly sa vytratili až nedávno. Diskety umožňovali zápis dát z počítačov, pričom sa vyrábali v rôznych vyhotoveniach a rôznych veľkostiach pamäte.
Diskety sa vytratili z trhu pre malú kapacitu. Pre ľudí je totiž prakticky nepredstaviteľné, že v časoch prenosných USB nosičov s gigabajtovými úložnými kapacitami by mali dáta uchovávať na stovkách diskiet.
Najväčšia pamäť diskety len o niečo málo presahovala úroveň jedného megabajtu. Na porovnanie, najväčšie USB kľúče disponujú terabajtovými možnosťami.
