Fascinujúci labyrint
Dillí, podobne ako mnohé iné obrovské mestá, nemá presný prehľad, koľko duší každodenne zaspáva pod jeho hviezdami, no predpokladá sa, že tu môže žiť 12 až 15 miliónov obyvateľov. Hlavné mesto má mnoho svojich tvárí, no pre návštevníka sú najpríťažlivejšie tie, ktoré ho pohltia chaosom, nekončiacimi sa uličkami, bazárovými štvrťami a neopísateľnými momentmi. India a civilizačný šok sú dve slová, ktoré spolu úzko súvisia. Prečo potom rovno nezačať indickým šokom?
Staré mesto Dillí rozlievajúce sa v historickej štvrti Šáhdžahánabád je fascinujúce. Je tu špina, hluk, neustále trúbenie, chaos, priveľa ľudí, odpadky, zápachy, vône, staré fasády, no má v sebe dušu, za ktorou sem človek meral cestu. Tu cíti, že je skutočne v Indii, a ak návštevník odhodí predsudky, začne si krajinu užívať plnými dúškami. Úzke uličky starého mesta sa kľukatia, že sa poľahky vyrovnajú stredovekému labyrintu marockého Fezu.
Všetko tu má svoje miesto a každý človek je skladačkou mozaiky tohto živého organizmu. Obchodníci sedia vo svojich miniatúrnych predajniach, sŕkajú presladený čaj s mliekom a čakajú, kým sa niekto pristaví. Medzi davmi ľudí sa tu prebíjajú cyklorikše, zvieratá a motorky. Aby toho chaosu nebolo málo, ozve sa ťahavé zvolávanie muezína z minaretu a krátko nato zvon hinduistického chrámu. Spleť náboženstiev, národností a tvárí sa tu mieša ako na Babylonskej veži.
Očista pred modlitbou Zdroj: Tomáš Kubuš
Dvanásť chlapov v izbe
„Chceš vidieť najväčší bazár s koreninami v Indii?“ spýta sa tmavá, usmievavá tvár mladého šoféra rikše. Šliapne do pedálov a prediera sa ulicami, nad ktorými sa kývajú azda milióny pozapletaných káblov. Visia z každého stĺpu, z každého domu či strechy, padajú nadol a stretávajú sa v neskutočných gučiach. Ak sa raz niečo pokazí, nikto to nebude vedieť dať do poriadku. „Zarobím si dve, niekedy tri eurá za deň, ale to musím jazdiť od rána do večera,“ pochváli sa 20-ročný Abid. „Bývam neďaleko v prenajatej izbe, kde žijeme dvanásti chlapi. Všetci sme rikšiaci. Snívam, že raz budem mať vlastný dom a peknú ženu,“ rozosmeje sa.
Khari Baoli, bazár s koreninami, človek zacíti ešte pred tým, než sa v ňom ocitne. Štipľavá vôňa čili papričiek a karí sa nesie vzduchom a v každom obchode sa povaľujú vrecia plné korenín. Predávajú tu najmä moslimovia, ktorým patrí spomínaná bazárová štvrť. Nad hlavami rastú vysoké minarety mešity Fatehpúr zo 17. storočia. Vymedzuje bazár Čándi Čowk pohlcujúci niekoľko ďalších štvrtí. Tmavé schodisko vedie hore na strechu, kde obchodníci sušia papričky. Stačí nádych a človek sa začne dusiť z toho, aké sú pikantné. Niekoľko mužov spí na streche, iní vešajú na šnúru opraté veci a sadnú si ku kobercu, kde ich čaká voňavý dhál zo šošovice. Aj takto vyzerá život na tomto neskutočnom mieste.
Predavači ovocia a zeleniny na ulici
Stopy mogulských panovníkov
Na okraji starého mesta sa Dillí vystiera z úzkych uličiek a rastie do nádherných stavieb. Hlavné mesto má niekoľko symbolov, no medzi najvýraznejšie patrí obrovitánska Piatková mešita, zvaná Jama Masjid. Predavač kokosových orechov má mešitu každý deň pred svojimi očami, no už ani nevníma jej krásu, ale kto sa tu ocitne po prvýkrát, prestane pre jej siluetu vnímať všetko ostatné. Niekoľko schodov vedie nahor na kamennú platňu, kde zbiera nemý strážnik topánky a za pár drobných ich postráži.
Najväčšia mešita celej Indie vznikla z popudu mogulského panovníka Šáha Džahána v polovici 17. storočia. Jeho meno sa nespája len s výstavbou v Dillí, ale do nesmrteľnosti ho dostala stavba hrobky Tádž Mahál pre jeho milovanú manželku Mumtaz v meste Agra. Stopy Mogulovcov sú dodnes na mnohých indických mestách nesmierne živé.
Pomoc v kuchyni je vítaná Zdroj: Tomáš Kubuš
Vydláždené námestie sa rozleje do všetkých svetových strán a odrazu je všade pokoj. Hotová oáza pred všetkým tým chaosom za bránami. Tiene minaretov sa pomaličky plazia nádvorím a muži si umývajú nohy a ruky pred blížiacou sa modlitbou. Niekoľko mladých študentov sedí vnútri na kobercoch s imámom a počúvajú jeho prednášku, zatiaľ čo malé deti sa naháňajú, bláznia a púšťajú si šarkany priamo pod minaretmi. Z pahorka vidno mohutné hradby Červenej pevnosti.
Čo Ind nevynechá
Pevnosť so svojimi budovami patrí do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a kedysi za jej múrmi sídlil miestny sultán, ktorý rozhodoval o živote a smrti v meste. Dnes sa v jeho záhradách a palácoch prechádzajú turisti aj domáci. Názov pevnosti je odvodený od červenkastého kameňa, pričom má celý priestor exotickejší nádych. Z korún stromov škriekajú papagáje a po tráve sa preháňajú burunduky.
Džinistický chrám v starom Dillí Zdroj: Tomáš Kubuš
Nad Lahorskou bránou veje indická trikolóra a každý sprievodca spomenie, že tu zaviala prvá indická vlajka v roku 1947, keď India získala svoju nezávislosť. Takmer žiadny Ind nevynechá fotku s bránou a zástavou pred tým, než sa stratí v útrobách pevnosti. Za perfektne upraveným trávnikom sa vynorí niekoľko krásnych budov. Perlová mešita svieti svojou snehobielou kupolou a hneď vedľa kúpeľov stojí trojica menších palácov s interiérom, za aký by sa nemuseli hanbiť ani najvýznamnejšie paláce sveta. Do stien sú zapustené drahokamy, polodrahokamy a stĺpy držia na svojich pleciach vyrezávané okenice a zdobené stropy. Indovia nemilujú toto miesto len kvôli histórii, ale kvôli pokoju sem mnohí prišli s rodinami na piknik. Aj skupinka z južnej Indie sa rozloží na trávnik a z malých plechových obedárov začnú vyberať špeciality, ktorých vôňa sa rozplýva celým okolím.
Sikhský chrám so zlatou kupolou Zdroj: Tomáš Kubuš
Na križovatke náboženstiev
Staré Dillí je spleťou kultúr a náboženstiev a azda nikde inde to nie je tak krásne vidieť ako na uliciach smerujúcich k bazáru Čándi Čowk. Pár desiatok metrov od Červenej pevnosti sa za bránou skrýva zaujímavý džinistický chrám pre hinduistickú sektu džinistov, ktorí uctievajú všetko živé. Dá sa nazrieť dnu, ale človek nesmie mať na sebe topánky ani nič kožené, čo by mohlo posvätnosť miesta znečistiť. Vnútri niekoľko ľudí obetuje na oltáriku kokosové orechy, ryžu a zastavuje sa pri soškách sediacich guruov, ktorých zdobia malé svastiky vykladané drahými kameňmi. Pre džinistov je posvätné všetko živé a dokonca najkonzervatívnejšia vetva náboženstva chodí nahá, pred sebou si zametá a na tvári má rúšku, aby nevdýchla malú mušku.
Aj tu v Dillí sa starajú o zvieratá a hneď vedľa chrámu stojí slávna vtáčia nemocnica. Schody stúpajú na tretie poschodie a odrazu celý priestor pohltí škrekot vtákov. Sú ich tu stovky, ak nie tisíce. „Každý deň nám ich sem ľudia nosia,“ zverí sa starší chlap starajúci sa o klietky. Kto má fóbiu z lietajúcich bytostí, mal by sa vyvarovať tohto miesta... Na rovnakej ulici stojí aj mešita, hinduistický chrám a zaujímavý svätostánok zvaný Gurudwara, ktorý patrí Sikhom. Kvôli turbanom a bradám si ich cudzinci často mýlia s moslimami. Radi vás prevedú svojou vierou a ukážu posvätné miesto. Každý, kto chce vojsť, musí nohami prejsť cez vodu, aby vstúpil čistý. Sikhovia s dlhými bradami sedia na zemi, počúvajú hudbu a čítanie z posvätnej knihy Grant Sahib.
Vojak v slávnostnej uniforme Zdroj: Tomáš Kubuš
Pestré šaty žien a detí, oranžové turbany mužov a exotické tváre robia z tohto miesta jedno z najfotogenickejších v starom meste. Pred odchodom sa každý pútnik zastaví v langare, miestnej kuchyni, a dostane najesť. Nikoho sa nepýtajú, odkiaľ je, v akého boha verí. Za bránou do Gurudwary sú si všetci rovní.
Autor je spolupracovník TRENDU.
Ikona hlavného mesta
Zdroj: Tomáš Kubuš
Najvýznamnejšie námestie, kde sa konávajú vojenské prehliadky a dôležité ceremónie, je výstavný bulvár Rádžpat, teda Kráľovská cesta. Spája prezidentský palác s Indickou bránou, ikonou hlavného mesta. Postavili ju ešte v roku 1931, aby sa nezabudlo na obete prvej svetovej vojny, v ktorej zahynulo takmer 70-tisíc indických vojakov. Dodnes tu horí večný oheň a vojaci v slávnostných uniformách držia čestnú stráž. Indická brána vznikla podľa vzoru parížskeho Víťazného oblúka podľa plánu Edwina Lutyensa, hlavného architekta imperiálneho Naí Dillí. Je obľúbeným miestom na prechádzky, pikniky a rodinné stretnutia, považovaný je za oázu pokoja v chaotickom meste.
Záblesky moderného mesta
Moderné Dillí má v meste tiež svoje zastúpenie a hoci tu vyrástli mrakodrapy a nové štvrte, za moderné centrum sa považuje okolie známeho námestie Connaught Place. Nové Dillí predstavuje úplne odlišný svet od toho, v akom sa návštevník doteraz túlal. Moderné parky plné zelene, vysoké budovy, žiadne úzke, špinavé uličky, nové autá a minimum žobrákov, no skôr stredná a vyššia vrstva. Námestie je miestom mnohých reštaurácií a neďaleko stoja drahé hotely, preto je tu všetko o niekoľko percent drahšie, ale za čistotu a komfort sa v Indii pripláca.
Indická strava
Zdroj: Tomáš Kubuš
Indická strava patrí k najlepším v Ázii, ak nie na svete a miestni vám radi odporučia špecialitu v podobe tandoori chicken či paneer masala s chutnými koreninami a syrom. K tomu sa podávajú čerstvo upečené placky čapáti a na zapitie horúci korenený masala čaj, kde sa miešajú vône škorice a kardamónu. To, čo jedia Indovia, sa líši v závislosti od toho, aké majú náboženské vierovyznanie a z akej sú kasty. Hunduisti nejedia nikdy hovädzinu, príslušníci vyšších kást sú väčšinou vegetariáni, takisto džinisti a indickí kresťania. Viac mäsa jedia moslimovia, najmä kuracie a jahňacinu, nikdy nejedia bravčové mäso.
