Dilema pre ECB: Rast ekonomiky sa takmer zastavil

Ekonomika eurozóny čelí ďalšiemu zvýšeniu nákladov v dôsledku rekordnej inflácie a jej rast sa takmer zastavil. Upozornil na to člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky Fabio Panetta (na snímke) v rozhovore pre denník La Stampa.

„To robí rozhodnutia, ktorým ECB čelí, komplikovanejšími, pretože sprísnenie menovej politiky zamerané na obmedzenie inflácie by nakoniec brzdilo rast, ktorý už slabne,“ povedal. ECB by podľa neho v júli nemala zvyšovať úrokové sadzby, aj keď inflačný výhľad naznačuje, že môže postupne znižovať podporu ekonomike.

Panetta by chcel počkať na údaje o hospodárskom raste eurozóny v 2. štvrťroku. Jeho vyjadrenia sú opatrnejšie ako vyhlásenia takzvaných jastrabov, stúpencov tvrdšej politiky ECB, ktorí sú za skoré zvýšenie úrokových sadzieb zo súčasných historických miním.

Medzi nich patrí šéf fínskej centrálnej banky Olli Rehn, podľa ktorého eurozóna bojuje s prudko stúpajúcou infláciou v dôsledku invázie Ruska na Ukrajinu a ECB by mala zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu už v júli. Na rozdiel od USA, kde mzdy za rok stúpli o šesť percent, v Európe sa ich rast obmedzil len na 1,5 až 2,5 percenta, poznamenal O. Rehn v rozhovore pre Die Welt. Uviedol tiež, že sa už objavili náznaky sekundárnych efektov inflácie.

„Musíme preto zabrániť tomu, aby sa inflačné očakávania zakorenili,“ povedal. Šéfka ECB Christine Lagardová uviedla, že vidí „veľkú pravdepodobnosť“, že banka zvýši sadzby pred koncom roka 2022, ak sa inflácia v eurozóne nespomalí.