Vláda Smeru získala silný mandát presadzovať opatrenia v súlade so svojím svetonázorom. A hoci napravo budú vždy dajakí ultras, podľa ktorých sa mýlia všetci, čo nechcú zlatý štandard, treba akceptovať, že Slovensko pevne zakotvilo naľavo.
Škoda, že Robert Fico sa rozhodol rezignovať zo štandardnej ľavicovej politiky a ide hlavne po symboloch. Rovná daň funguje, ale musí padnúť, lebo Mikloš. Druhý pilier ukáže prínos o pár volieb neskôr, ale musí padnúť, lebo Kaník. Emisná daň mala kompenzovať straty spôsobené rozdávaním povoleniek, ale musí padnúť, lebo spriatelené firmy. (Potlesk z Klubu 500 neprekvapí. Veď napríklad v Podbrezovej dostali za rok 2009 o 107 % väčšiu alokáciu, ako potrebovali.) Symboly, ktoré to schytávajú, sú nielen o pravici, ale aj o podstate ekonomického fungovania. Zisk je zlý. Banky nemáme radi. A tak sa sypú špeciálne odvody.
Návrhy ešte neprešli parlamentom a už dnes sa dá s istotou predpovedať, čo príde. Vznikne viac jednoosobových eseročiek. Pán Soták pôjde na golf. Špeciálnou daňou ohrozené firmy „zoptimalizujú“ podnikanie, aby znížili podiel výnosov z regulovaných činností. Banky sa vyzúria v aukciách štátnych dlhopisov. A nič s tým nespraví ani špeciálny balíček služieb, hoci by si ho objednalo hneď aj desať klientov.
Pritom by sa dali prijímať ozdravné opatrenia, ktoré by boli ľavicové a bolo by za nimi okrem veľkého chcenia vidno aj uvažovanie. Ministerstvo financií napríklad naznačilo, čo by robilo s daňami z nehnuteľností. Malo to hlavu aj pätu. Dalo by sa pokračovať napríklad zvýšením DPH s tým, že by sa zopár základných tovarov zaradilo do zníženej sadzby. Progresivita sa dá zvýšiť úpravou odpočítateľnej položky...
Zároveň sa treba sústrediť na výber existujúcich daní. Úniky na DPH by vydali za celý ozdravný balíček, čo by sa dalo okoreniť rétorikou o zlých zbohatlíkoch, ktorí točia daňové kolotoče. Prisvojovanie si zisku v krajinách, kde sídlia materské firmy, si doslova koleduje o založenie špecializovaných analytických tímov vo finančnej správe (aj tu je priestor na populizmus, ktorému ľud s chuťou zaťapká). Zároveň by to chcelo jasnú a konkrétnu víziu ozdravovania na strane verejných výdavkov. Naozaj nestačí mediálna hláška premiéra, že zvažuje vrátenie služobného bytu. Ekonomiku to nevytrhne. Obzvlášť keď si vláda sama sabotuje šetrenie fascináciou megalomanskými „rozvojovými“ projektmi.
Na ozdravovanie treba silnú dvojicu premiér – financmajster. Robert Fico je silný premiér. Peter Kažimír má aj silné slovo, aj sa vyzná. Lepšieho adepta na post ministra strana nájsť nemohla. Lenže premiér by mal šéfovi rezortu financií viac načúvať a nie ho za každú cenu tlačiť do nezmyslov, ktorých následky bude potom hasiť s ešte väčším krikom.
Autor pracoval ako hovorca bývalého ministra financií.
Viac o Ficovom daňovom prevrate si prečítajte v aktuálnom vydaní TRENDU 22/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
