Covid-19 ukázal, ako veľmi potrebuje náš vzdelávací systém rozsiahlejšiu digitalizáciu, bez ktorej sa v budúcnosti nedokáže prispôsobiť žiadnej kríze. Nie že by sa o to slovenské školstvo nesnažilo, ale doterajšie pokusy nás nevyhnutne obrali o akékoľvek ilúzie. Neúspechom sa väčšinou skončila aj snaha zabezpečiť školám spoľahlivý a rýchly internet, o čo sa rezort školstva snaží už dve desaťročia. Zavádzanie internetu na školách sa dialo v rámci troch projektov: Infovek, Infovek 2 a Edunet. V podstate všetky tri sprevádzali problémy.
Najnovším projektom je Edunet. Tender vyhlásilo ministerstvo školstva v roku 2015, krátko po tom, ako sa skončil Infovek 2. Aby školy neostali bez internetu, bez súťaže urobilo novú zmluvu so spoločnosťou Slovak Telecom na predĺženie projektu Infovek 2. A o rok neskôr ju dodatkom predĺžilo až dovtedy, kým nezačne fungovať Edunet. Zákazka sa nesúťažila so zdôvodnením, že Slovak Telekom bol jediný schopný dodať požadované technické riešenie. Úrad verejného obstarávania však ministerstvu za to uložil dve pokuty za viac ako dva milióny eur. A avizuje ďalšie. Najväčším zlyhaním ministerstva školstva však bolo, že s verejným obstarávaním na Edunet čakalo príliš dlho.
Ani samotný tender na Edunet neostal bez kritiky. V súťaži zvíťazil SWAN, ale zavedenie internetu, ktorý mal byť 7- až 8-krát rýchlejší v porovnaní s Infovekom, sa ťahá doteraz. Stovky škôl musia stále využívať starý Infovek 2, na ktorý sa ešte pred rokom 2015 sťažovali, že je pomalý.
Školám postupne dochádzala trpezlivosť a mnohé si už preto dnes platia internet samy od komerčných poskytovateľov. Rámcová zmluva na Edunet počíta s pripojením 6 700 materských, základných a stredných škôl a školských zariadení. Lenže podľa ministerstva školstva prejavilo reálny záujem o nový internet doteraz len 2 317 škôl (aj keď ďalšie školy majú stále možnosť sa prihlásiť).
„Robíme všetko pre to, aby školy, ktoré o zapojenie požiadali do začiatku prázdnin, boli čo najskôr v priebehu roka 2020 pripojené, napriek tomu, že pri nástupe nového vedenia na ministerstvo bolo pripojených len 288 škôl,“ uviedlo ministerstvo.
Nerealizovaná koncepcia
Internet na školách nie je jediným zlyhaním v oblasti digitalizácie školstva. Vláda schválila už v roku 2014 Koncepciu informatizácie a digitalizácie rezortu školstva s výhľadom do roku 2020. Ako však tvrdí Národný kontrolný úrad (NKÚ) v analýze z minulého roka, s tou-to koncepciou sa niekoľko rokov nič nedialo. Nenašli sa v rozpočte peniaze na jej realizáciu, nevznikol žiadny dokument, ktorý by koncepciu rozpracoval do konkrétnejších aktivít, a rezort ani nikdy nevyhodnocoval jej napĺňanie.
Školám postupne dochádza trpezlivosť a mnohé si platia internet od komerčných poskytovateľov
Ministerstvo na otázku, ako hodnotí naplnenie cieľov koncepcie, hádže vinu na predchádzajúce vedenie. „Stav informatizácie a digitalizácie školstva potvrdzuje, že ministerstvo školstva dlhodobo zanedbávalo systémové zmeny,“ uvádza v odpovedi. „Nové vedenie rezortu školstva sa situáciou v tejto oblasti detailne zaoberá a pripravuje nápravné opatrenia,“ sľubuje tlačový odbor.
Ešte minulý rok sa začal pripravovať nový strategický dokument s názvom Program informatizácie školstva do roku 2030. Vypracovanie dokumentu sa však za minulej vlády pozastavilo. Nové vedenie rezortu práce na dokumente obnovilo a sľubuje, že do konca roka by mal byť pripravený.
Digitálne učebne
Spomínaná koncepcia nadväzovala na národný projekt Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva v hodnote 46 mil. eur, ktorý sa zrealizoval ešte v starom programovom období (2007 — 2013). Väčšina financií z projektu sa použila na vytvorenie špeciálnych digitálnych učební s interaktívnymi tabuľami, tabletmi, notebookmi či tlačiarňami. Lenže jedna digitálna učebňa s 20 kusmi tabletov, čo je menej, než je zvyčajný počet žiakov v triede, je pre digitalizáciu školstva málo. Na väčších školách sa žiaci dostanú do digitálnej učebne len sporadicky. Školy majú k dispozícii aj rôzne digitálne materiály, ktoré vznikali v rámci rôznych projektov, väčšinou nekoordinovane a občas aj duplicitne. Tie však slúžia skôr ako doplnok k vyučovaniu. NKÚ tiež upozorňuje na sťažnosti učiteľov, že digitálny obsah sa neaktualizuje. Napríklad portál Digiškola nebol aktualizovaný od roku 2016.
Pandémia nastavila zrkadlo
Centrom vzdelávania naďalej ostáva priama interakcia učiteľa so žiakom, papierové učebnice a zošity. Digitálne vyučovanie sa prevažne sústreďuje do hodín informatiky alebo do špeciálnych digitálnych tried, ktorých nie je dostatok. Ako upozornil Inštitút vzdelávacej politiky, podľa OECD sa len necelá polovica učiteľov cíti pripravená na využitie digitálnych zručností pri vyučovaní. Digitálne zručností detí sa zase odlišujú podľa sociálno-ekonomickej situácie, v ktorej sa nachádzajú. Ak majú doma prístup k technológiám, tak ich zručnosti sú zvyčajne dobré. Deti z chudobnejších rodín majú zase podstatne horšie digitálne zručnosti. To svedčí o tom, že škola má na tento typ kompetencií len malý vplyv.
Domácnosť bez internetu
Učitelia počas pandémie improvizovali, narýchlo sa učili pracovať s technológiami. Aj tak podstatná časť detí ostala na niekoľko mesiacov bez prístupu k vzdelávaniu.
Niektoré limity vzdelávania na diaľku súvisia s nedostatočným internetovým pripojením domácností. Podľa odhadov Inštitútu vzdelávacej politiky môže byť bez prístupu k internetu 23- až 32-tisíc žiakov základných škôl (zo 450-tisíc). Dostupnosť internetu v domácnostiach sa mení podľa sociálno-ekonomickej či geografickej situácie. Čím ďalej ideme na východ, tým je väčšia pravdepodobnosť, že žiaci nebudú mať doma internet. Najhorší prístup k internetu majú pritom deti z rómskych marginalizovaných komunít, ale aj deti z chudobných majoritných domácností.
Podľa prieskumu agentúry Focus z apríla 2019 má prístup na internet 95 percent detí z bežných domácností, 52 percent detí z chudobných domácností a len 40 percent detí z rómskych domácností. Deti z rómskych a chudobných domácností majú aj výrazne horší prístup k technológiám. S horšou dostupnosťou súvisia aj slabšie zručnosti týchto detí.
Ministerstvo pod novým vedením pripúšťa, že pandémia odhalila limity školstva a dodáva, že digitalizácia by sa mala stať vyššou prioritou. Otázkou je, či nová stratégia opäť neostane len na papieri.
