Digitalizácia štátnej správy trpí na nesprávne priority

Je viac než žiaduce, aby digitálne služby štátu boli jednoduché, cenovo prijateľné a aby dávali zmysel. Zároveň treba pri vynakladaní verejných zdrojov na ich zlepšovanie zvýšiť transparentnosť a efektívnosť. Od roku 2007 sa na informatizáciu minulo niekoľko miliárd eur a výsledok nie je ani zďaleka taký, aký by sa očakával. Informatizácia Slovenska sa realizuje prostredníctvom veľkých projektov, pri ktorých sa výsledky dostavia za dlhší čas. Veľké projekty sú rizikové. Od zámeru cez obstaranie po následnú implementáciu projektu ubehne aj štyri až päť rokov a za ten čas sa potreby a požiadavky aj technické možnosti často zmenia.

„Chýba priebežné doručovanie výsledkov v menších projektoch. Chýba kontinuálne zlepšovanie už existujúcich služieb. Zároveň treba vnímať, že Európska únia peniaze, z ktorých sa financuje podstatná časť projektov v eGovernmente cez operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII), určila ako kapitálové výdavky, teda nie na prevádzku systémov,“ vysvetľuje pre TREND výkonný riaditeľ občianskeho združenia Slovensko.Digital Peter Kulich. „Prevádzka systémov je následne nákladom štátneho rozpočtu a potom priebežné zlepšovanie týchto systémov a ich služieb zlyháva, napríklad pre nedostatok finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu,“ dodáva P. Kulich.

Dôležité je poznať požiadavky a potreby konečných používateľov a IT treba vnímať ako podporný nástroj na zmenu procesov a služieb. Nevyhnutným predpokladom sú potrebné zmeny legislatívy. Na toto nadväzuje potreba takzvaného governance – aktivít reprezentujúcich vôľu záujmových skupín na všetkých úrovniach riadenia budovania elektronických služieb štátu. Práve úzke vnímanie informatizácie ako IT projektu a nedostatočná miera gover-nance sú hlavnými dôvodmi neúspechu lepších elektronických služieb štátu. Zlým príkladom sú napríklad elektronické služby Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) na objednanie na očkovanie.

Obrovské výdavky bez výsledku