Diaľnice za počítače

Dalo sa čakať, že honbe za diaľnicami padne za obeť časť eurofondov, pôvodne určených na informatizáciu. Minimálne odvtedy, čo sa o nich minister financií Ivan Mikloš vlani na jeseň vyjadril, že sa stali eldorádom korupcie a netransparentnosti. „Ušetrené“ peniaze síce zhltne sektor, ktorý v oboch spomínaných parametroch takisto patrí medzi špičkových preborníkov, no to je len podružný pitoreskný paradox.

Dalo by sa povedať, klasika. Že veď diaľnice vlastne aj tak dávajú väčší zmysel ako online úrady. Ľudia sú väčšinou zvyknutí stáť v rade na úradoch, lebo nezažili nič iné. No po diaľniciach už chodia a štve ich, že sa musia v tlačenici trápiť cez Domašínsky meander a Dargovský priesmyk rozbitými dvojprúdovkami. Navyše, kde nie sú diaľnice, tam nechodia investori, ktorí dávajú prácu pospolitému ľudu. Súboj betónových a digitálnych diaľnic je o Maslowovej pyramíde potrieb. A jeho výsledok je pre politikov smerodajný.