Diaľnice a cesty čaká ďalší rok premárnených príležitostí

V segmente inžinierskych stavieb, kam sa rátajú najmä diaľnice, rýchlostné cesty či železnice, došlo po troch rokoch prepadu k obratu. „Rok 2022 bol rokom, keď sa proces klesajúcej produkcie zastavil. Zásluhu na tom však nemá vláda, ale predovšetkým súkromní stavebníci či developeri. Hnacou silou bola ich snaha investovať a ochrániť finančné zdroje pred infláciou,“ uvádza prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik. „Ešte začiatkom roka 2023 sme predpokladali, že rok 2023 bude rokom oživenia po bezprecedentnom prepade verejného stavebníctva na Slovensku v rokoch 2019 až 2022. V zmysle vládnych proklamácií a prísľubov sme očakávali zvýšené čerpanie fondov z končiaceho programového obdobia 2013 až 2020, ale aj prvé projekty financované z plánu obnovy a odolnosti,“ hovorí prezident ZSPS.

Konštatuje však, že reálny vývoj je s politickými prísľubmi v zásadnom nesúlade a rok 2023 bude pre stavebníctvo ďalším rokom premárnených príležitostí. „Vláda zvyšovaním vnútorného investičného dlhu neúmerne zvyšuje finančné nároky na jeho dobehnutie v budúcnosti,“ hovorí pre TREND P. Kováčik. Na rozdiel od okolitých štátov Slovensko podľa neho nepodporuje inovácie v stavebníctve žiadnymi cieleným programami, nerobí potrebné technologické zmeny, nezabezpečuje dostatočnú kvalifikáciu pracovníkov v stavebníctve. „Pokiaľ tento nepriaznivý stav nebude riešený, slovenské stavebníctvo stratí konkurencieschopnosť a nebude motorom rastu ekonomiky, ako je to v iných štátoch EÚ,“ hovorí prezident zväzu.

Vytŕča tunel Višňové

Podiel verejného stavebníctva sa na Slovensku dlhodobo pohyboval na úrovni približne päťdesiat percent, v roku 2022 však klesol na štyri-dsať percent. „Neobstoja výhovorky vládnych predstaviteľov o objektívnych príčinách – tie mali aj v okolitých štátoch a investície do inžinierskych stavieb, naopak, využili na znovuoživenie ekonomiky,“ uvádza P. Kováčik.

Ako symbol neschopnosti viacerých vlád asi najviac vytŕča tunel Višňové na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Keby sa naplnili sľuby a bol by dokončený načas, šoféri by mohli na ceste zo Žiliny do Martina ušetriť pätnásť minút. No ešte dôležitejším celoslovenským benefitom dostavby by bolo plynulé prepojenie hlavného mesta Bratislavy s východoslovenskou metropolou Košicami diaľnicou.