Detská psychologička: Vzťah mladých k peniazom nezávisí od doby, ale od rodičov

Vnímajú mladí ľudia inak hodnoty a peniaze ako v minulosti?

Základný rozdiel medzi tým, čo je teraz a čo bolo napríklad pred desiatimi rokmi, je, že dnes má mladý človek aj dospelý pocit, že môže čokoľvek a v akomkoľvek množstve. Vidieť to nepriamo na počítačových hrách. Aj tam deti vidia, že môžu urobiť čokoľvek tu a teraz. A nič sa nedeje. Takáto vlna hýbe spoločnosťou – nie je o tom, čo potrebujem, ale čo chcem. Chcem ukázať, čo si môžem dovoliť kúpiť. Žijeme na úvery, refinancujeme. Získať peniaze je ľahké. Len ich nemusí byť rovnako ľahké aj splatiť. Nakoniec je to vždy o konkrétnej rodine, o konkrétnom dieťati. To, čo reálne vo svojej rodine vidí, tak pristupuje k peniazom, k tomu, čo je dôležité a čo nie je.

Majú to terajšie deti ťažšie?

Určite to majú ťažšie. Kedysi neboli možnosti pôžičiek, výber bol naozaj úzky. Teraz vždy príde niečo nové a lákavejšie. Dnes je doba peňazí, zbytočnej hojnosti a plytvania. Toto môže niektorých jedincov, ktorí v tom nemajú jasno, zomlieť a aj svojim deťom dajú zlý príklad. Ak ich vzťah k peniazom je nezodpovedný, nemôžu čakať od dieťaťa, že ich bude pri finančných témach rešpektovať. Nebude, lebo vidí, ako sa správajú rodičia.

Ako môže rodič v mladom človeku najlepšie budovať vnímanie hodnôt?

My sme sa ako deti hrávali na obchod, dostávali sme „akože peniaze“ a išli sme nakupovať. Naši rodičia možno ani nevedeli, že nás učia finančnú gramotnosť. Dnes sa už deti toľko nehrajú so svojimi rodičmi. Hra na obchod je pritom veľmi obľúbená. Keď sa pýtame rodičov, či sa takto hrajú, len málokto to robí. Už maličké, štvor- a päťročné deti stačí zavolať, poď, ideme sa hrať: toto je chlieb, maslo, toto sú peniaze. Aby si vedeli predstaviť to, čo sa deje v dospeláckom živote. Je tiež dobré, keď vidia, že pri skutočnej ceste do obchodu má rodič predstavu, čo potrebuje kúpiť. Dovolí aj dieťaťu vybrať si jednu vec, ktorá má nejakú malú hodnotu. A dá mu na výber, čo v tej hodnote môže mať. Prelína sa tu hodnota peňazí a výber toho, čo je v tej chvíli dôležité. I to, že nedostanem vždy úplne všetko, čo chcem. Naši rodičia to robili podobne, poslali nás na nákup s tým, že ak zvýši 20 halierov, môžeme si za ne niečo kúpiť.

Deti však stále vyjednávajú...

To budú robiť vždy. No musia pochopiť rozdiel medzi tým, čo chcú, a čo naozaj potrebujú. To už nezávisí od doby, ale od rodičov, ako to nastavia. Je veľa vecí, ktoré chcú mať, ale nepotrebujú ich. Nie sú dôležité k životnému štandardu. Nie vždy to rodič dokáže zvládnuť. Deti chcú veľa, rovnako ako rodičia. Ak si oni nastavia štandard pre nich a rodinu a držia sa ho, dajú aj reálne dieťaťu najavo hranice. Že síce môže mať telefón, ale jeho funkcia je hlavne telefonovanie. A nie, akú má kto appku. To sú veci, ktoré musí rodič aj vysvetliť, a býva to ťažké. Ak to však v dieťati ukotví, ľahšie mu bude ohraničovať jeho nároky a potreby.

Aké najčastejšie chyby robia rodičia pri snahe ustriehnuť hranice medzi chcem a potrebujem?