To, čo komisia navrhuje, je vcelku prosté – ak v niektorom štáte počet žiadateľov o azyl prevýši o viac než polovicu vopred stanovenú kritickú hranicu, tak sa „prebytoční“ rozmiestnia v iných štátoch únie takisto podľa vopred stanoveného kľúča. Keď niektorá krajina odmietne utečencov prijať, musí za jedného zaplatiť 250-tisíc eur.
Poľská, maďarská, slovenská a česká reprezentácia si nevedia predstaviť, že by raz mohli byť krajinami, ktoré budú zaplavené utečencami z východu, a bránia sa zubami-nechtami, aby nemuseli nikoho prijímať z juhu – z Grécka alebo Talianska. Vyšehradská štvorka a slovenskí politici sa pevne rozhodli, že sú veci, ktoré sa stávajú len iným, a na tom založili svoj postoj. Vo svete, v ktorom nikto nevie, čo sa môže stať, je to až príliš veľká odvaha.
Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Stredoeurópski politici sa zhodujú v jednom. Všetci by vraj radi podporili „nové riešenia“ utečeneckej krízy, ale sú proti opakovaniu starých chýb a a omylov s povinným rozdeľovaním žiadateľov o azyl. Ako by tie nové riešenia mali vyzerať, fakticky nikto nič konkrétne nepovedal. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák napríklad tvrdí, že politika únie by mala smerovať „k dôslednému stráženiu európskych hraníc, podrobnej evidencii prichádzajúcich utečencov a prijímaniu len tých, ktorí na európsky azyl skutočne majú nárok“.
Problém je v tom, že aj keby toto všetko únia naozaj urobila, a keby aj Turecko splnilo svoju časť dohody s Bruselom, aj tak by na európskej pôde zostali utečenci, ktorí budú potrebovať pomoc. Vyšehradská a slovenská reakcia sa dá zredukovať na postoj, že nech pomáhajú iní, lebo my s tým nechceme mať nič spoločné. Konsenzus, ktorý pri tom vznikol, je desivý, lebo popiera princíp solidarity v jeho podstate.
Ak v niečom slovenskí politici súťažia, tak v razantnosti, s akou odmietli čo i len uvažovať o návrhu Európskej komisie. Predbežným víťazom v týchto pretekoch je šéf strany Sme rodina Boris Kollár, ktorého vyjadrenie má všetky parametre štátnického postoja: „Eurohajzli nám vyčíslili pokutu za každého neprijatého privandrovalca!!! To je už len obohatenie Frau Merkel. Kedy túto bosorku už Nemci odstránia...“
Prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans uviedol, že ak v štátoch únie bude chýbať solidarita v otázke utečencov, tak onedlho bude chýbať aj v iných oblastiach. Keď pápež František prijímal cenu Karola Veľkého, povedal, že sníva o Európe, o ktorej nebude možné povedať, že „úsilie o ľudské práva bolo jej poslednou utópiou“.
Tak blízko máme k tomu, aby sa z dnešnej reality stala zajtrajšia utópia.
