Zhruba o desať až dvanásť percent má Sociálna poisťovňa (SP) nižšie príjmy než vlani. Spôsobuje to napríklad vyšší počet nezamestnaných – ktorý zároveň zvyšuje i výdavky –, ako aj zmeny v zamestnaneckých politikách. Hlavne v nízkozárobkových činnostiach sa počas krízy zvýšil tlak na prechod zo zamestnaneckého pomeru na živnostenský, pričom začínajúci živnostníci platia len minimálne odvody. Podľa SP by pokles príjmov mal vrcholiť v druhom polroku 2009, no vyplácanie dôchodkov by nemalo byť ohrozené. V skutočnosti SP formálne na vyplácanie dôchodkov nemá peniaze už od roku 2001 – vtedy bol po prvýkrát dôchodkový fond v mínuse. Deficit prehĺbil príchod druhého piliera, ale aj zavedenie drahého zásluhového systému. To, že je z čoho vyplácať penzie, je spôsobené účtovaním v SP – napriek deľbe na jednotlivé fondy sa príjmy SP považujú za jedno veľké vrece, a tak všetky fondy, ktoré sú v zisku, prispievajú na deficit prvého piliera. Preto sa ani nedá hovoriť o tom, že prvý a druhý pilier sú dvoma polovicami dôchodkového sporenia. Kým do druhého piliera skutočne prúdi deväť percent odvodov, na vyplácanie dôchodkov občan prispieva cez iné odvody až 16 percentami. Hoci vstupom do 2. piliera sa mu kráti štátny dôchodok o polovicu, reálny pomer by mal byť len tretinový. (jz)