Napriek tomu, že vláda zvýšila financie do zdravotníctva na roky 2024 až 2026 o jedenásť percent, výdavky na zdravotnú starostlivosť narastú o 11,3 percenta, najviac na nemocnice. Peniaze na financovanie sektora získa vláda z vyšších odvodov od pracujúcich na strane zamestnávateľov.
V súčasnom roku je v systéme zdravotníctva necelých osem miliárd eur. Týmto sa zdravotnícky sektor považuje za druhú najväčšiu položku vo verejných financiách hneď po dôchodkoch. Analytici zároveň predpokladajú, že v porovnaní s rokom 2015 sa do roku 2024 výdavky na zdravotníctvo zvýšia takmer o 90 percent. Analytici Inštitútu zdravotníckych analýz dodávajú, že podľa prognóz vzrastie HDP za ten istý čas zhruba o 64 percent.
Podmienky sa zlepšujú pomaly
I keď zdroje v zdravotníctve rýchlo rastú, podmienky sa zlepšujú veľmi pomaly. Rast výdavkov dokonca prevýšil rast HDP, no počet odvrátiteľných úmrtí klesá pomaly. Napriek dodatočným zdrojom v systéme Slovensko naďalej zaostáva za susednými krajinami, ale aj za zvyškom Európskej únie. Ako uvádzajú analytici, každoročne pripadá na 100-tisíc obyvateľov až 169 úmrtí, ktorým by bolo možné predísť včasnou a efektívnejšou zdravotnou starostlivosťou. V krajinách V4 sa počet takýchto úmrtí pohybuje na čísle 149 na 100-tisíc obyvateľov.
Kondíciu systému zdravotníctva prezrádza okrem iného miera liečiteľných úmrtností. Ide o úmrtia, ktoré sú do veku 75 rokov predčasné. Dochádza k nim napriek tomu, že sú dostupné potrebné technológie či lieky, no štát ich nedokáže využívať efektívne. „Dôvodom sú nízke výdavky na zdravotnú starostlivosť,“ uviedla analytička a partnerka spoločnosti Advance Institute Henrieta Tulejová.
Na Slovensku je počet liečiteľných úmrtností dvojnásobný v porovnaní s podobnými krajinami. Napríklad v porovnaní s Českou republikou ich má Slovensko približne o dvetisíc viac. Tento stav by mohlo vyriešiť viac zdrojov v zdravotníctve. Samotné zvýšenie výdavkov by však malo sledovať konkrétne ciele. Medzi nimi by malo byť zníženie počtu prípadov liečiteľnej úmrtnosti na infarkt myokardu, rakovinu hrubého čreva a konečníka a cievnu mozgovú príhodu.
Slovensko má zároveň výrazne vyššiu novorodeneckú úmrtnosť než v ostatných krajinách EÚ. Dosahuje dokonca horšie výsledky v porovnaní s tými, ktoré do zdravotníctva vynakladajú podobné množstvo financií pri zohľadnení demografie.
Otázny personál
Jednou z najväčších výziev však naďalej zostáva otázka personálu. Slovensko dlhodobo bojuje s nedostatkom zdravotníkov, predovšetkým sestier. V nemocničnom sektore chýba takmer šesťtisíc zdravotníkov, čo je zhruba desať percent pracovnej sily, ktorá bola potrebná v minulom roku. Podľa analytikov by sa tvorcovia politík mali sústrediť predovšetkým na hľadanie možností, ako prilákať zdravotnícky personál zo zahraničia. Problémom však je, že Slovensko čelí silnej konkurencii zo strany ostatných európskych krajín a nie je dostatočne atraktívne.
H. Tulejová tvrdí, že v porovnaní s Českou republikou má Slovensko na 100-tisíc obyvateľov o 20 všeobecných lekárov menej. Na 100-tisíc detí je to o dvanásť pediatrov menej. Nevyhovujúce rozmiestnenie lekárov spôsobil platový automat v nemocniciach a nedostatočné úhrady ambulanciám.
O pol miliardy viac
Bez toho, aby štát prijal akékoľvek rozhodnutia či opatrenia, výdavky z verejného zdravotného poistenia porastú tento rok o viac než 500 miliónov eur. Analytici hovoria v tomto prípade o takzvanom NPC scenári (no policy change), teda stave, ktorý zohľadňuje starnutie, infláciu či legislatívne požiadavky na rast miezd zdravotníkov. „Rozpočet každoročne počíta s tým, že mzdy zdravotníckych pracovníkov budú rásť rovnakým tempom ako priemerná mzda v hospodárstve,“ píšu odborníci.
Valorizácia platov sa pritom vo verejnej správe na Slovensku aplikuje iba u zdravotníkov, sudcov a prokurátorov. Na rok 2024 nárast miezd v oblasti zdravotníctva tvorí 253 miliónov eur, čo je medziročný nárast základnej zložky mzdy a na ňu naviazaných zložiek o 7,7 percenta. Starnutie obyvateľstva si zasa vyžiada
o 43 miliónov eur viac.
Prirodzený nárast výdavkov reflektujú aj nové lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré prešli kategorizačným procesom. Ide o lieky, ktoré zdravotné poisťovne preplácajú. V súčasnom roku vynaložia zdravotné poisťovne na tieto lieky a zdravotnícke pomôcky o 152 miliónov eur viac než vlani.
Ďalšie dofinancovanie
Okrem financií, ktoré si vyžiada inflácia, starnutie či iné opatrenia, ministerstvo rozhodlo o dofinancovaní štátnych nemocníc v objeme 261 miliónov eur. Peniaze budú smerovať do nemocníc, ktoré ponúkajú aj vzdelávanie, robia vedu a výskum a ktoré sú prvým kontaktným bodom v krízových situáciách. Dofinancovanie má pokryť činnosti, ktoré nie sú v rámci platobného mechanizmu zohľadnené. „V zahraničí je bežnou praxou, že kritická infraštruktúra, vzdelávanie, veda a výskum najväčších (často štátnych) nemocníc sú financované samostatne, nad rámec mechanizmu DRG alebo iného úhradového mechanizmu,“ podotýkajú analytici.
Slovensko pritom čelí žalobe Európskej komisie pred európskym súdnym dvorom za neskoré platby štátnych nemocníc. Pre dlhodobo pretrvávajúcu negatívnu situáciu v úhradách zo strany nemocníc voči súkromným dodávateľom bol zo strany Európskej únie voči Slovensku iniciovaný takzvaný infringement, teda konanie o porušení povinnosti. Eurokomisia od slovenskej vlády žiada, aby problém opakujúceho sa zadlžovania nemocníc riešila systémovo, pretože pravidelné oddlžovanie štátnych nemocníc nie je efektívne a samotný problém nerieši.
„Štátne nemocnice nie sú dnes dostatočne efektívne a koordinovane riadené. Dofinancovanie zariadení bude preto nasledované aj ďalšími krokmi a opatreniami zo strany ministerstva zdravotníctva,“ dodávajú analytici s tým, že rezort má zabezpečiť aktívne riadenie štátnych nemocníc a dohľad na úrovni rozpočtu a finančných plánov.
Dodatočné financie si vyžiada aj zavádzanie výkonnostných kontraktov, takzvaného mechanizmu DRG, ktorý úzko súvisí so skracovaním čakacích lehôt, no predovšetkým s predvídateľnosťou potrebných finančných zdrojov. Ministerstvo zdravotníctva rozhodlo o jeho zavedení v roku 2024 v piatich odbornostiach, ktoré zodpovedajú zhruba 12,3 percenta všetkých hospitalizácií a 16,3 percenta nákladov. Po novom sa budú ohodnocovať pôrody, starostlivosť o novorodencov, endoprotézy bedrového kĺbu a kolien a vybrané výkony v kardiológii a onkológii.
Hráči regulácie odmietajú
Všetky zdroje, ktoré vláda vyčlenila do zdravotníctva, sa prerozdeľujú medzi jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti takzvanou programovou vyhláškou, ktorú vydáva ministerstvo zdravotníctva. To rozhodne, koľko financií alokujú zdravotné poisťovne nemocniciam, ambulanciám, lekárom špecialistom či na lieky. Cieľom ministerstva je tak alokovať zdroje do prioritných oblastí v súlade s nastavenou legislatívou a aktuálnymi možnosťami.
Opozícia dlhodobo tvrdí, že samotná vyhláška nie je efektívna. Kritici tvrdia, že rezort zdravotníctva berie zdravotným poisťovniam vyjednávaciu pozíciu a možnosť nákupu zdravotnej starostlivosti, ktorý by reflektoval potreby klientov – poistencov tej-ktorej zdravotnej poisťovne.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková uviedla, že sa nestotožňuje s filozofiou programovej vyhlášky. „Som za to, aby sme sa pozreli na efektívnejšie možnosti. Treba brať na zreteľ aj to, že tu máme zákonné podmienky a najväčší objem financií ide na platy nemocničných lekárov. Následne zostáva menší objem financií, ktorý sa prerozdeľuje do ambulantnej sféry,“ povedala.
Na to, aby sa celkový proces rozpočtovania zlepšoval, zriadilo ministerstvo takzvanú rozpočtovú radu. Tá má priebežne monitorovať a vyhodnocovať plnenie rozpočtu počas roka a flexibilne reagovať na potreby sektora.
Ďalšie dôležité správy
