Schengenský priestor je jednou z najvýraznejších vymožeností, ku ktorým sa Európska únia dopracovala. Ľudia sa v ňom pohybujú voľne, bez hraničných kontrol. Na cesty Európanom stačí aj občiansky preukaz, ani ten im však na hraniciach nik nekontroluje.
Lenže tento komfort je, samozrejme, niečím vykúpený. Voľnosť pohybu neplatí len pre obyvateľov Schengenu a ich riadnych návštevníkov, ale aj nelegálnych prisťahovalcov. Tí sa snažia do priestoru poskytujúceho v ich očiach perspektívu lepšieho života prenikať akoukoľvek neutesnenou škárou. Následne často mieria do vysnených destinácií typu bohatého Nemecka, Rakúska či Holandska. Tým to, pochopiteľne, nie je veľmi po chuti.
Z ochrany hraníc Schengenu sa tak stala nielen bezpečnostná, ale aj vysoko politická otázka. Vidieť to aj na aktuálnych debatách o Grécku. To nezlyháva len v hospodárskych otázkach, ale aj v zabezpečení hranice s Tureckom. Práve tú možno teraz označiť za Achillovu pätu priestoru, cez ktorú do Schengenu prenikajú ročne desaťtisíce nelegálnych prisťahovalcov. A niektorým partnerom už začína s Aténami dochádzať trpezlivosť.
Slovensko síce nebolo medzi siedmimi signatármi výzvy, ktorú minulý týždeň zaslali Grécku a ktorá obsahovala hrozbu možného obnovenia kontrol na hraniciach s ním, no minister vnútra Daniel Lipšic aj tak vstúpil do debaty, a to aj neortodoxnými návrhmi. Riešením nedostatku pohraničníkov, čo je jeden z dôvodov gréckych problémov, by vraj mohlo byť nasadenie tamojšej armády. Tá je predsa na európske pomery a vzhľadom na počet obyvateľov obrovská, rovnako ako grécke výdavky na obranu.
Lenže je dobre známe, že sa Grécko s Tureckom nemajú práve príliš v láske. Nápad, že by Atény vyslali k citlivej línii armádu, hoci s „nevojenským“ poslaním, by sa v tomto horúcokrvnom prostredí mohol ľahko zvrhnúť. Možno by síce prispel k očakávanému zabezpečeniu hranice, ale zároveň by mohol nabúrať citlivú a dlhodobo budovanú rovnováhu, ktorá teraz v oblasti existuje. Za takéto riziko to v období, keď je Grécko už aj tak v nezávideniahodnej situácii pre tlak na nepopulárne reformy a škrty pre dlhovú krízu, nestojí.
Podľa D. Lipšica nemožno vylúčiť ani možnosť vylúčenia Grécka zo Schengenu. Keď Atény dlhodobo zlyhávajú v ochrane hraníc, tak je namieste otázka, či by mali mať možnosť v Schengene pôsobiť. To môže vyzerať zdanlivo logicky, ale k realite to má ďaleko. Nielenže neexistuje žiadny vylučovací mechanizmus, ale nie je ani politicky priechodný.
Napokon už len možnosť dočasnej obnovy kontrol na hraniciach medzi štátmi Schengenu a Gréckom EÚ rozdeľuje. Ona ani poriadne nie je možná. V súčasnosti môžu krajiny o obnove kontrol rozhodnúť pri ohrození vonkajšej bezpečnosti či vážnej hrozbe pre verejný poriadok. Je však otázkou, či by to išlo navliecť na grécky prípad. Skôr len ťažkopádne.
Už vlani v septembri Európska komisia navrhla rozšíriť škálu dôvodov na obnovu kontrol, trebárs o migračné tlaky. Lenže návrhy ležia na stole europoslancov aj členských krajín. Debaty o nich sa nehýbu vpred.
Aj experti Frontexu, agentúry EÚ na ochranu hraníc, vravia, že sa situácia v Grécku zlepšuje, hoci stav je stále na hony vzdialený ideálu. Množstvo nelegálnych imigrantov prekračujúcich tureckú hranicu v posledných mesiacoch klesá. Uvidí sa však, či sa tento vývoj nezačne s príchodom jari a lepšieho počasia meniť na opačný.
Gréci sa potom kajajú a sľubujú nápravu. Plánujú vystavať pri hraniciach bariéru aj zlepšiť kontrolu. V tomto úsilí však potrebujú pomoc, a to nielen finančnú či expertnú, ktorú už majú a čerpajú. Ide však o to zatlačiť aj na Turecko a zlepšiť s ním spoluprácu. Odborníci tvrdia, že by výrazne pomohla readmisná dohoda s Ankarou. Tá síce bola dohodnutá na expertnej úrovni, ale potom sa na tej politickej zablokovala. Turci výmenou za jej odsúhlasenie chcú, aby sa im aspoň pootvorila cesta k vidine liberalizácie víz. Lenže s tým majú problémy niektoré európske štáty, ku ktorým patria zhodou okolností aj najhlasnejší kritici Grécka.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 10/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
