Prvá chyba bola, že som hneď začala s predslovom, ktorý ma nechytil tak, ako by ma mohol chytiť samotný príbeh. A navyše, išla som slovo za slovom, vetu za vetou, všetko som si prekladala.
Myšlienka, že by som išla ďalej bez toho, aby som všetkému, čo som dovtedy čítala, dokonale porozumela, bola neprijateľná. Veď čo iné je cieľ učenia sa cudzieho jazyka, ak nie ovládať všetky slovíčka a celú gramatiku, aby sme v ňom hovorili s takou istotou ako v našom vlastnom?
Ako sa tam však dopracovať? Moja skúsenosť je, že najprv si musíme z hlavy vyhodiť, že jazyk zvládneme dokonale.
„Dánsku“ chybu som zopakovala túto jeseň, keď som si veľmi ambiciózne ako prípravu na maturitu zo španielčiny objednala Sto rokov samoty – v origináli.
Preskočila som síce predslov, no konečný výsledok bol rovnaký. Knižka leží v knižnici a chytá prach. Myslela som si, že tento rok budem v španielčine napredovať rýchlo. No na Márqueza to nestačilo.
Je šanca, že som sa konečne poučila, pretože som si istá jednou vecou. Treba sa zbaviť idey perfekcionizmu a zmieriť sa s tým, že možno nebudeme nikdy vedieť všetko.
Pretože ak sa budeme snažiť všetko sa naučiť, neskončíme s ničím, ale ak znížime naše očakávania, dosiahneme určite aspoň niečo. A niečo je lepšie ako nič.
Slovíčka sa neučme zaradom, vyberajme si tie najužitočnejšie
Čo to znamená v praxi? Neučme sa slovíčka zaradom, ako na ne natrafíme, ale vedome si vyberajme tie najužitočnejšie. Ak nejakej gramatike nevieme ani za ten svet prísť na kĺb, zabudnime na ňu a vráťme sa k nej neskôr s lepším poznaním jazyka – hneď nám to bude jasnejšie.
Štatistika hovorí, že tisícka najviac používaných slov tvorí veľkú väčšinu hovoreného jazyka. Ak sa ich naučíme, dorozumieme sa.
Ak si však vyberieme tisíc prvých slov, ktoré použil Márquez, budeme ho môcť akurát veľmi pôsobivo citovať. Niežeby na tom bolo niečo zlé, aj k tomu sa možno raz dostanem, lebo Márqueza ešte určite oprášim, ale tentoraz naňho budem pripravená.
Autorka študuje na Gymnáziu J. Hronca v Bratislave.
