Denník Stredoeurópana: Strasti a slasti elektroautomobilistky

Overil som si to pred pár rokmi v Bratislave, kde som si išiel požičať auto a až v požičovni som zistil, že mám prepadnutý vodičák. Žena nie. VW Golf mal automatickú prevodovku a Lída to bez problémov zvládla.

Myslel som si, že zvládne aj naše pražské auto s manuálom, ale ukázalo sa, že to je omyl. Keď som sa nedávno musel sám odviezť so zápalom žlčníka k lekárovi (kto to zažil, vie, čo to znamená), rozhodol som sa, že manželka jednoducho musí šoférovať. A skúsil som rovno technologický skok do elektromobilov.

Ani v nich sa rýchlosť nepreraďuje. Požičal som Fiat 500e, takého vystajlovaného talianskeho chrobáčika, ktorý sa ako ojazdené auto vozí z Kalifornie. Lída mala narodeniny, auto som zaparkoval pred dom, dal za stierač kyticu. Darček sa veľmi páčil a Lída na ňom došla na nákup aj do kostola.

O mesiac sme mali výročie svadby, a tak som od dílera Fiatu objednal na tri dni novú elektrickú päťstovku a naplánoval víkend v kúzelnom Babiččinom údolí vo východných Čechách.

Hotely a penzióny v Česku sú stále zatvorené, ale keď som si v prospekte prečítal, že nový Fiat prejde na jedno nabitie 320 kilometrov, tak mi vyšlo, že to tam a späť bez prespania zvládneme. Fiatík s cenovkou niekde okolo 33-tisíc eur bol krásny, nadupaný elektronikou.

Len dojazd nebol 320, ale 280.