Denník Stredoeurópana: Sladké Francúzsko? Nie, len Nemci a USA

V medzivojnovom Československu bola francúzština prvou zahraničnou rečou, teda po nemčine v českom priestore a maďarčine v slovenskom.

To sa však za cudzí jazyk tak úplne nebralo. Druhý československý prezident Edvard Beneš na konci tridsiatych rokov povedal, že Čechoslováci sú francúzskejší než Francúzi. Na Francúzsku stála vtedajšia zahraničná a obranná politika.

Až za Francúzskom bolo Spojené kráľovstvo a ďaleko za ním Spojené štáty. To nebolo dané československým nezáujmom, ale skôr nezáujmom USA o Európu. Sny o Československu ako kľúčovom spojencovi Francúzska sa skončili v septembri 1938 „mníchovskou zradou“.

Paríž nechal rozhodnutie hlavne na Londýne, ktorý mal za sebou svetové impérium, a nejaké Československo bolo preň neznámou krajinou niekde vo východnej Európe. Po druhej svetovej vojne boli pokusy vrátiť sa k mimoriadnemu medzivojnovému vzťahu, ešte pred februárom 1948 sme podpísali s Francúzmi spojeneckú zmluvu, ale to bolo všetko.