Denník Stredoeurópana: Posledný česko-slovenský prezident

V Lidových novinách som na jeseň 2012 písal seriál k 20. výročiu rozpadu Česko-Slovenska. Rozhovor som vtedy robil aj s Milošom Zemanom.

Chystal sa kandidovať na prezidenta. Mal za sebou desať rokov vnútorného exilu na Vysočine, počas ktorého nielen veľa čítal, ale aj veľa pil. Rozhovor bol obojstranne príjemný, pretože Zeman z neho vychádzal ako ten, kto sa skutočne do poslednej chvíle pokúšal zabrániť rozpadu Česko-Slovenska, a to návrhom česko-slovenskej únie. Zeman mi na záver dokonca podpísal svoju vtedy najnovšiu knihu rozhovorov.

„Schovaj si to. Keď pôjdeš za tie protizemanovské články do basy, možno vďaka tomu prežiješ,“ robil si zo mňa žarty jeden kolega. Na väzenie nedošlo, ale je pravda, že sa zo mňa stal veľmi tvrdý Zemanov kritik. Nebolo to nič osobné.

Ale Zeman ako prezident je v mnohých smeroch stelesnením zla. Od príšernej životosprávy, fajčenia a alkoholu, ktoré vystavoval na obdiv, po pomstychtivé a národ rozoštvávajúce správanie. A takisto islamofóbiu a vyvolávanie protiimigračnej hystérie či príchylnosť k čínskemu komunistickému režimu a putinovskému Rusku.