Zhoršujúci sa vplyv globálneho otepľovania núti všetky priemyselné odvetvia starostlivo a racionálne prehodnocovať postupy pri výrobe a prijímať také inovatívne riešenia, ktoré majú čo najväčší potenciál znižovať negatívne dôsledky prebiehajúcich klimatických zmien.
Výnimkou nie je ani dôležitý segment dopravy, ktorý je zodpovedný za produkciu približne 25 percent celkových emisií skleníkových plynov. Spotreba fosílnych palív v Európe pritom naďalej dlhodobo rastie.
Alternatívne palivá sú kľúčové
Dekarbonizácia dopravy je podľa odborníkov nevyhnutným krokom na ceste k dosiahnutiu klimaticky neutrálneho hospodárstva. Varujú však pred uprednostňovaním len jednej formy pohonu. Každé alternatívne palivo má isté limitácie a riziká. Neexistuje jedno konkrétne perfektné riešenie. Práve preto je dôležité tieto riziká diverzifikovať a vytvoriť priestor na rozvoj viacerých dostupných technológií.
„Riešením na dosiahnutie cieľa je znižovanie spotreby fosílnych palív tým, že dôjde k ich nahradeniu alternatívnymi palivami. Pojem alternatívne palivo má zahŕňať všetky alternatívy fosílnych palív,“ zdôrazňuje odborník na reguláciu v oblasti energetiky zo Združenia pre výrobu a využitie biopalív Vincent Nemček, pričom spomína biopalivá, syntetické palivá, obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu, obnoviteľnú elektrinu či biometán.
„Na to, aby sme problematiku dekarbonizácie dokázali vnímať komplexne, je potrebné vysvetliť niektoré základné s ňou súvisiace pojmy, z ktorých viaceré podliehajú mýtom.“
Pôvod emisií skleníkových plynov
Skleníkový plyn, ktorý má v úhrne extrémny dosah na otepľovanie globálnej atmosféry, je oxid uhličitý. Na jeho posúdenie v kontexte dekarbonizácie dopravy je však podľa expertov na dopravu nevyhnutné rozlišovať zdroj jeho pôvodu.
Biogénny oxid uhličitý je ten, ktorý prirodzene absorbuje zemská flóra počas svojho rastu. Rastliny v procese fotosyntézy ukladajú uhlík z CO2 do svojich listov, stoniek, koreňov či plodov a pri tom uvoľňujú kyslík. Na konci života rastlina naviazaný uhlík pomaly uvoľňuje počas rozkladu biomasy do atmosféry vo forme CO2, časť sa ukladá v pôde vo forme organickej hmoty. Takýto uhlík sa označuje ako biogénny.
Biopalivá sú na rozdiel od fosílnych palív vyrábané aj z rastlín, ktoré fotosynteticky absorbujú uhlík z atmosféry
Nebiogénny uhlík, najčastejšie označovaný ako fosílny, bol pod povrchom zeme uložený celé tisícročia, a to v podobe ropy, plynu či uhlia. Preto sa tieto palivá označujú ako fosílne. Podľa V. Nemčeka pri rozsiahlom využívaní fosílnych palív sa uhlík, ktorý je v nich obsiahnutý, uvoľňuje vo forme CO2 do atmosféry v takom krátkom čase, že zelené rastliny a organizmy využívajúce fotosyntézu ho nie sú schopné uložiť, čím narastá celkový podiel uhlíka v atmosfére.
V dôsledku rastúcej spotreby fosílnych palív množstvo fosílneho uhlíka v atmosfére permanentne narastá a vplyvom globálneho odlesňovania schopnosť zemskej flóry absorbovať ho postupne klesá.
„Príkladom rozdielu môže byť porovnanie fosílneho paliva a biopaliva. Biopalivá sú na rozdiel od fosílnych palív vyrábané aj z rastlín, ktoré fotosynteticky absorbujú uhlík z atmosféry. Pri následnom spracovaní plodiny na biopalivo a uvoľnení CO2 počas spálenia v motore sa celkové množstvo uhlíka v atmosfére nezvyšuje.
Biogénny uhlík vypustený spálením biopaliva sa v atmosfére recykluje tým, že ho opätovne absorbuje rastlina. Tento pohľad na životný cyklus uhlíka je súčasťou smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Renewable Energy Directive – RED), uvádza odborník na reguláciu v oblasti energetiky.
Otázny zákaz
Smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ o podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie (RED III) upravuje metodiku, ktorou sa počítajú emisie zo životného cyklu pre palivá využívané v doprave. Výpočet emisií zo životného cyklu zohľadňuje všetky emisie, ktoré vznikajú v súvislosti s daným produktom od vzniku až po emisie na konci životnosti produktu.
Tento prístup podľa V. Nemčeka realisticky odzrkadľuje skutočné emisie súvisiace s daným energonosičom. V nariadení o štandardoch CO2 pre novovyrobené vozidlá sa však zohľadňujú výlučne emisie na výfuku vozidla, pričom životný cyklus energonosiča sa ignoruje.
„Ide o metodiku tank-to-wheel,“ dodáva expert s tým, že pri uplatňovaní tejto metodiky sa nezohľadňuje pozitívny vplyv alternatívnych palív, ktoré nie sú vyrobené z ropy. „Fosílne palivá, biopalivá či syntetické palivá ako e-diesel majú podľa metodiky vysokú emisnú stopu, keďže sa takzvane spaľujú. Naopak, pri elektrických vozidlách sa ignoruje, či ide o elektrinu z obnoviteľného zdroja alebo z uhoľnej elektrárne.“
Bez dodatočného fosílneho uhlíka
Z hľadiska spomínanej metodiky je elektrická energia vnímaná ako bezemisná bez ohľadu na spôsob jej výroby. V. Nemček upozorňuje, že koncentrácia len na emisie z výfuku nepravdivo označuje elektrické a vodíkové vozidlá za jediné bez-emisné vozidlá a nariadenie sa preto interpretuje ako „zákaz spaľovacích motorov“.
Pri aplikovaní metodiky životného cyklu dosahujú biopalivá ako bioetanol a biodiesel o 60 až 90 percent nižšie emisie skleníkových plynov z celého životného cyklu v porovnaní s fosílnymi palivami. Fosílne palivá sú vyrobené z ropy, ktorá je uložená pod zemou. Jej ťažbou, spracovaním na benzín a naftu a následným spálením sa do atmosféry uvoľňuje fosílny CO2, čím rastie jeho koncentrácia v atmosfére.
V prípade biopalív uhlík pochádza z rastlín a milióny rokov prirodzene koluje medzi atmosférou a biosférou. „Výrobou biopalív z rastlín a ich spálením v motore sa žiadny dodatočný fosílny uhlík do atmosféry nedostane a jeho koncentrácia sa nezvyšuje,“ vysvetľuje V. Nemček.
Biopalivá a potravinová bezpečnosť
Nezanedbateľným vedľajším produktom z výroby biopalív sú krmovinárske suroviny, ktoré majú vysoký obsah proteínu a využívajú sa v živočíšnej výrobe. Podľa verejne dostupných štatistík Európskej asociácie pre obnoviteľný etanol (ePURE) vyrobili členovia tejto asociácie v roku 2023 zhruba 5,9 milióna ton vedľajších produktov zhodnotených v potravinárstve a krmovinárstve a približne 4,5 milióna ton obnoviteľného etanolu.
Medzi ďalšie vedľajšie produkty patrilo 1,1 milióna ton zachyteného biogénneho CO2, ktorý v budúcnosti môže poslúžiť ako cenná surovina na výrobu syntetických palív (e-fuels).
Článok je súčasťou seriálu Ekologická doprava, ktorého partnerom je spoločnosť Envien Group.
- Každoročné odhaľovanie mýtov o biopalivách
- Európska komisia vo svojich správach o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov pravidelne posudzuje udržateľnosť výroby a používania biopalív v EÚ, a to aj na základe kritérií, ako je druh suroviny, využívanie pôdy, vplyv na ceny potravín a znižovanie emisií skleníkových plynov. Ako uvádza portál Euractiv, správa každý rok odhaľuje veľa starých mýtov typu „food vs fuels“. V jej najnovšom posúdení sa zistilo, že v posledných rokoch neexistuje žiadna korelácia medzi cenami potravín a dopytom po biopalivách v EÚ. Aj z minuloročnej správy Európskeho dvora audítorov vyplýva, že Únia nemá k dispozícii dáta, ktoré by preukazovali negatívny vplyv biopalív z poľnohospodárskych plodín na dostupnosť potravín. Keďže cieľom Únie je zvýšiť svoju energetickú nezávislosť a zintenzívňovať ambície v boji proti zmene klímy, nemala by prehliadať potenciál biopalív. Dôležité je, že EÚ by mala odolávať aj snahám o ohrozenie existujúceho politického rámca a cieľov regulujúcich biopalivá na úrovni Únie, čo by mohlo oslabiť ambície Zelenej dohody a brániť úsiliu o zabezpečenie energetickej nezávislosti Európy.
Ďalšie dôležité správy
