Európska únia pred časom výrazne sprísnila kritériá pre emisie skleníkových plynov v cestnej nákladnej doprave. Europolitici už schválili zákaz predaja nových osobných vozidiel so spaľovacími motormi od roku 2035. Tieto zelené ciele sú však v súčasných podmienkach, ktoré ponúkajú technológie a priemysel, až príliš ambiciózne a nesplniteľné.

Zmena fosílnych palív

Na dekarbonizačné ciele Únie do roku 2050 sa pozerajú odborníci na dopravu ako na extrémny skok. Správnou cestou k trvalému znižovaniu škodlivých emisií je podľa nich využívanie a podpora všetkých dostupných aj rozvojových nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov energie. 

Obmedzenie ktorejkoľvek z dostupných technológií, biopalív či iných nízkoemisných palív negatívne ovplyvní znižovanie uhlíkovej stopy a oslabí konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Podľa odborníka na reguláciu EÚ Vincenta Nemčeka zo Združenia pre výrobu a využitie biopalív spomínané palivá preukázateľne prispievajú k dekarbonizácii cestnej dopravy.

„K bionafte a bioplynu treba pridať bioetanol. Pridáva sa ako zložka do benzínu. Platí však, že to, čo dobre funguje v osobnej cestnej doprave, nemusí byť ideálnym riešením pre leteckú dopravu. Práve pre rozdiely v technológiách pri rôznych typoch prepravy sme zástancami správneho a vhodného mixu energonosičov,“ vysvetľuje expert.

Podľa skúseností z projektu Biojazda.sk je V. Nemček presvedčený, že biopalivá sú najdostupnejším riešením pre cestnú nákladnú dopravu. Okamžitým efektom je znižovanie emisií o 70 percent. Navyše sa dá využiť existujúca infraštruktúra čerpacích staníc a dodávateľský reťazec potrebných surovín na výrobu.

„Počas trojročného testovania stopercentného biodiesela v kamiónoch partnerskej spoločnosti Yellow Express sa nepreukázali negatívne vplyvy biopaliva na jazdné vlastnosti či motor,“ podčiarkuje odborník. V súčasnosti v projekte testujú stopercentný biodiesel aj v železničnej doprave. Potenciál vidia na tratiach, kde elektrifikácia nie je rentabilná.

Výhodou biopalív v porovnaní s inými alternatívami je, že vozidlá na takýto pohon sú dostupné nepretržite. „Okrem toho spoločnosti môžu využívať už existujúcu a fungujúcu infraštruktúru na tankovanie v prípade potreby. Vstupné materiály a spracovateľské kapacity sú v Európe,“ dodáva. Nevýhodou biopalív je ich vyššia cena.

Očakávané zmeny v EÚ

V Únii zatiaľ neexistuje presná definícia, čo sú vozidlá jazdiace výlučne na uhlíkovo neutrálne palivá. Experti očakávajú, že do tejto kategórie budú zaradené vozidlá na bionaftu, bio-etanol a bioplyn. Takáto výzva odznela aj na odbornej konferencii o uhlíkovo neutrálnych palivách. Organizovalo ju Združenie pre výrobu a využitie biopalív spolu so Slovenskou asociáciou palivového priemyslu a obchodu a Slovenským plynárenským a naftovým zväzom.

Dlhodobý cieľ EÚ v oblasti dekarbonizácie dopravy ohrozuje podľa odborníkov navrhovaná definícia uhlíkovo neutrálnych palív. Tá obmedzuje okruh dostupných riešení na znižovanie uhlíkovej stopy. Charakterizuje ich len ako „obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu“, teda syntetické palivá (E-fuels) či zelený vodík.

„Sme zástancami toho, aby aj biopalivá, či bioCNG a bioLNG boli súčasťou tejto definície, keďže ju svojimi vlastnosťami plne spĺňajú. Ak Únia uznáva za uhlíkovo neutrálne palivá e-fuels, nevidíme logický argument, prečo by mali byť biopalivá či bioplyn obmedzovaný,“ upozorňuje V. Nemček.

Vzhľadom na nedávne voľby do Európskeho parlamentu treba podľa odborníka počkať na nové zloženie frakcií a ako si nastavia priority a smerovanie. Keďže mandát niektorých frakcií klesol, očakáva odborník čiastočnú korekciu v politike zmeny klímy.

„V roku 2026 sa plánuje revízia nariadení, ktoré stanovujú emisné normy oxidu uhličitého (CO2) pre nové vozidlá. To predstavuje príležitosť radikálne a v krátkom časovom horizonte prehodnotiť nesplniteľné povinnosti ukladané výrobcom vozidiel,“ zdôrazňuje.

Biozložka vo fosílnych palivách

Vodiči môžu natankovať na čerpacích staniciach konvenčné palivá s primiešanou biozložkou. V prípade benzínu s primiešaným obsahom bioetanolu vo výške päť alebo desať percent z celkového objemu. Tieto palivá sú označené ako E5, respektíve E10. V prípade nafty označenie B7 predstavuje palivo s 6,9-percentným biodieselom.

Potenciál pre kvapalné biopalivá je podľa V. Nemčeka enormný. „Predstavujú ekonomicky najefektívnejší spôsob plnenia ambicióznych emisných cieľov EÚ s výraznou výrobnou kapacitou a distribučnou infraštruktúrou.“

Produkcia biopalív z poľnohospodárskych plodín prispieva k zamestnanosti. Pri výrobe sa v rovnakom množstve vyrábajú krmivá pre chovateľov hospodárskych zvierat. „Biopalivá nie sú len energia do dopravy, ktorá prispieva k energetickej bezpečnosti a sebestačnosti. Ich veľkým prínosom je, že slúžia ako náhrada fosílnych palív.“

Na výrobu biopalív popri poľnohospodárskych plodinách sa spracováva odpadový materiál, napríklad použitý kuchynský olej. Tým výrobcovia prispievajú k budovaniu cirkulárnej ekonomiky. Vlani 75 percent výroby pochádzalo z poľnohospodárskych plodín, zvyšnú štvrtinu tvorili biopalivá vyrobené z pokročilých surovín a odpadov.

Budovanie ďalších kapacít

Dopyt po biopalivách na trhu závisí od výšky dekarbonizačných cieľov, spotreby palív a technických limitov na primiešavania biopalív do bežne dostupnej nafty a benzínu. Výrobné kapacity sú však po využití možných optimalizácií na strope svojich možností.

„Hľadáme možnosti na budovanie ďalších kapacít. Berieme do úvahy budúci hospodársky a legislatívny vývoj, mobilitu obyvateľstva a trend prepravy tovarov,“ hovorí V. Nemček. 

Odborník je presvedčený, že biopalivá sú vhodným zdrojom energie pre všetky typy dopravy – od osobnej cez nákladnú, železničnú, námornú až po leteckú. „Sú uznávanou a najpoužívanejšou alternatívou k fosílnym palivám. Nie sú iba módnym trendom, ale takmer polstoročie sú overeným spôsobom, ako dlhodobo a stabilne znižovať emisie v doprave bez potreby ďalších mohutných investícií do výskumu, vývoja alebo infraštruktúry.“

Slovensko plní zelené ciele v doprave vďaka biopalivám, ktoré tvoria 90 percent obnoviteľnej energie v danej oblasti. V rámci projektu Biojazda.sk jazdia osobné autá skupiny Envien Group na palivo B30. Ide o naftu s 30-percentným podielom bionafty.

Z dlhodobého hľadiska predpokladajú odborníci rast používania biopalív aj v lodnej a leteckej doprave. Ako uvádza V. Nemček, v cestnej doprave sa očakáva plnenie dekarbonizačných cieľov prostredníctvom kombinácie elektromobility, e-fuels a biopplynu.

Minulý rok schválili kompetentní novelu smernice o kvalite palív, ktorá umožňuje členským štátom Únie navýšiť podiel biozložky v nafte zo sedem na desať percent (B10). Práve toto palivo i iné palivá s vyšším obsahom biozložky sa používajú v štátoch ako Argentína, Brazília, USA, Indonézia, Malajzia či Francúzsko alebo Portugalsko.

Článok je súčasťou seriálu Ekologická doprava, ktorého partnerom je spoločnosť Envien Group.

Ďalšie dôležité správy

Bionafta a biopalivá
Neprehliadnite

Veľmi rýchle zmeny európskej regulácie v doprave vytvárajú nestabilné prostredie pre investorov