V článku nájdete:
- Rebríček 25 najvplyvnejších slovenských biznismenov s charakteristikou predpokladaného nástupníctva
- Čo si o riešení nástupníctva v rodinných firmách myslia banky a poradcovia
- Ako prebiehal prechod na druhú generáciu u Rosinovcov a ako zvládajú príchod tretej generácie
- Prečo si nástupcov z rodiny nevychovávajú u Babiša ani v Pente
Vplyvné rodiny nechcú o nových generáciách obsiahlejšie hovoriť aj preto, že samy ešte nevedia, či sa nástupníctvo vôbec podarí. Viacerí noví možní lídri domáceho biznisu, ktorí sa už zaúčajú vo firmách otcov, sa odmietli zhovárať s tým, že treba ešte pár rokov počkať. Až keď v otcovej firme dokážu niečo naozaj väčšie.
Štartovaciu líniu vďaka veľkým majetkom otcov majú síce ich deti lepšiu ako iní rovesníci, no sú aj pod veľkým psychickým tlakom okolia. „Syna všetci porovnávajú s úspešným otcom a len čakajú, kedy sklame,“ hovorí šéf oddelenia transakčného poradenstva poradenskej spoločnosti KPMG Stanislav Šumský.
Napriek tomu sa TREND predsa len pokúsil zostaviť mozaiku, ako by mohol vyzerať prechod najväčších domácich firiem na novú generáciu. Niektoré rodiny sa predsa len porozprávali. A o tom, ako riešia nástupníctvo ďalšie, sa TREND dozvedel od im blízkych ľudí z biznisu.
Nástupcovia slovenských a českých dolárových milionárov 2/2
(%, koho vidia na čele svojich firiem v budúcnosti)
PRAMEŇ: prieskum J&T Banky Wealth Report medzi jej klientmi
Biznis nad rodinou
Existujú tri spôsoby, ako môže starnúci otec naložiť s dlho budovaným biznisom. Tie má na výber nielen majiteľ silného impéria s množstvom firiem od realít cez finančníctvo až k priemyslu či obchodu, ale aj majiteľ jediného podniku z úzko špecializovanej brandže.
Ak otec v rodine nevidí nasledovníka, ktorý by zvládol prevziať dohľad nad firmou, môže ju predať a rodine nechať peniaze. Táto možnosť je však na Slovensku ešte menej obľúbená než na Západe. Na predávajúceho je nahliadané tak, že biznis už nezvláda, a preto ho predáva.
Druhou možnosťou je previesť na deti iba vlastníctvo firmy, aby si ju kontrolovali len ako investori. Každodenné riadenie nechá otec na skúsených manažéroch, ktorých si sám vychoval.
Poslednou a medzi otcami najviac cenenou cestou je previesť na deti nielen majetok firmy, ale aj jej výkonné vedenie. Deti vtedy nechodia len na predstavenstvá a dozorné rady podniku, ale v ňom aj pracujú. Stratégie podniku deti vtedy samy tvoria a neschvaľujú iba to, s čím prídu platení manažéri.
S. Šumský si myslí, že napriek tomu netreba zaznávať ani predaj firiem. „Otcovia môžu s firmami naložiť veľmi dobre, aj keď pre ne nájdu nového investora, ktorý ich posunie ďalej. Kľúčové nie je nechať firmu deťom, ale zabezpečiť pre firmu kontinuitu, aby ďalej produkovala a vytvárala hodnoty,“ hovorí.
Priveľmi optimistickí milionári
Na Slovensku väčšinou predávajú firmy skôr menší podnikatelia. Majitelia väčších skupín ich chcú zvyčajne ponechať v rukách nasledovníkov. Z nedávneho prieskumu J&T Banky medzi jej slovenskými a českými klientmi s majetkom nad jeden milión dolárov vyplynulo, že väčšina z nich už uvažuje o ďalšej generácii. Až 46 percent si nástupcu vychováva spomedzi detí a ďalších osem percent chce rodinnú firmu zveriť externému manažmentu. Žiadneho nástupcu si zatiaľ nevychováva 28 percent milionárov banky a 18 percent na otázku o nástupníctve nereagovalo vôbec.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že napriek zložitosti nástupníctva sa ho slovenskí a českí milionári zvlášť neobávajú. Nepodarenú výmenu generácií označilo za vážnu hrozbu pre udržanie majetku v rukách rodiny iba 14 percent respondentov. Oveľa viac sa obávajú zlého fungovania štátu, neefektívneho riadenia EÚ či výkyvov na kapitálovom trhu.
Celosvetovo na druhú generáciu úspešne prejde len tretina a na tretiu generáciu dokonca len pár percent rodinných firiem. A tak sa skôr zdá, že klienti banky rizika nástupníctva úplne nedoceňujú. „Biznismeni sa nástupníctvom síce zaoberajú, ale jasné rozhodnutie, kto a ako ich vlastne nahradí, odkladajú. Žiaľ, niekedy sa stáva, že neopatrne vstúpia do vozovky alebo sa sily náhle vytratia, a nástupníctvo nie je pripravené,“ upozorňuje partner právnickej kancelárie Havel, Holásek & Partners pre oblasť nástupníctva David Neveselý.
Podľa S. Šumského otcovia dlho dúfajú, že plnohodnotní nasledovníci vzídu spomedzi ich detí. A ak naveľa pochopia, že k tomu asi nepríde, už často nemajú dosť času na precízne pripravený predaj či výchovu manažérov mimo rodiny.
Rosinov postgraduál
Na to, že zvládnuť nástupníctvo je oveľa zložitejšie, ako si myslia mnohí domáci biznismeni, upozorňuje aj líder subdodávateľa pre automobilový priemysel Matador Štefan Rosina. O nástupníctvo sa zaujíma už dlhšie a do zahraničia chodí na konferencie, kde sa stretáva aj s rodinami s niekoľkostoročnými tradíciami podnikania. A to Rosinovci sú na domáce pomery už dosť zbehlí, aktuálne riešia prechod na tretiu generáciu.
Š. Rosina na prelome milénia preberal púchovské gumárne Matador od otca Štefana najstaršieho. Dnes skupinu, ktorá sa medzitým pretransformovala na výrobu kovových súčastí automobilov, ovláda mimo Štefana aj jeho brat Miroslav a tiež tretí spoluakcionár Jozef Vozár. Všetci traja majú dohromady až sedem detí a práve na ne budú prevádzať celú skupinu s vyše dvoma tisíckami zamestnancov, obratom vyše dvesto miliónov eur, s fabrikami a vývojárskými štúdiami nielen na Slovensku a v Česku, ale aj v Rusku.
Tri generácie Rosinovcov Zdroj: Maňo Štrauch
„S bratom sme preberali firmu od otca skôr len tak spontánne, no teraz, keď má prejsť na naše deti, pripravujeme to a myslíme na všetky riziká, len aby to firme nejako nepoškodilo. Mnohí naši biznismeni prípravu podceňujú a to môže poškodiť celú domácu ekonomiku,“ mieni Š. Rosina. Hovorí, že pozná veľa firiem, ktoré zložila na kolená nezvládnutá výmena generácií.
Z toho, čo sa už vo svete dozvedel, hovorí, že otec by mal mať jasno o budúcich pozíciách detí vo firme najneskôr okolo 25. roku ich života. Firmu majú potomkovia začať podrobne spoznávať ako dvadsiatnici. Ak sa s nimi ráta aj v manažmente, mali by sa do neho dostať už ako tridsiatnici. Po štyridsiatke majú deti firmu reálne od otca preberať. A ako sa deti samy blížia k päťdesiatke, musia začať zapracovávať do firmy svojich potomkov.
Pre molocha manažéra
Poradcovia starnúcim majiteľom najväčších slovenských skupín radia, že ak ich aj dajú deťom, tak nech operatívne riadenie posunú do rúk špičkových manažérov mimo rodiny. Lebo riadenie biznisov pestrej skupiny je zložitejšie, ako keď dieťa preberá iba jednu úzko špecializovanú firmu. Medzi dvoma či troma deťmi sa topmanažér nájde vždy ťažšie ako medzi viacerými manažérmi mimo rodiny.
Odovzdanie riadenia manažérom zatiaľ uprednostňuje aj najbohatší Slovák Andrej Babiš. Už pred pol tuctom rokov TRENDU povedal, že deti chce
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?