Decembrový samit ukáže, či Brusel nestavia vzdušné zámky. Európska realita je zložitejšia

Dávno nevydala Európska komisia k rozšíreniu Európskej únie takú pozitívne orientovanú správu o kandidátskych krajinách ako v novembri. Návrh na začatie vstupných rozhovorov hneď s tromi štátmi, teda s Ukrajinou, Moldavskom a Bosnou a Hercegovinou, a návrh štatútu kandidátskej krajiny pre vzdialené kaukazské Gruzínsko sú niečo, čo tu roky nebolo. Podobne ako rozsah celej správy skúmajúcej pripravenosť jednotlivých štátov. Desať krajín s viac ako 130 miliónmi obyvateľov, ktorými sa správa o rozšírení zaoberá a ktoré sa usilujú o členstvo v Únii, by v prípade prijatia znamenalo pre Európsku úniu podobne zásadnú zmenu ako takmer pred dvadsiatimi rokmi „veľké rozšírenie“ o desiatku štátov. Vtedy spolu s nimi vstúpilo do Únie aj Slovensko, čo vzhľadom na excesy vtedajšieho režimu v 90. rokoch nebolo vôbec samozrejmé. Odvtedy sa však rozširovanie pribrzdilo. Ďalšími členmi sa už o dva roky neskôr stalo Bulharsko a Rumunsko a ako posledné bolo do Únie prijaté Chorvátsko. Ale aj to je už desať rokov.

EÚ po posttraumatickom šoku

Teraz sa však zdá, že Európska únia si zoči-voči ruskej agresii proti Ukrajine uvedomuje, že pokiaľ nedokončí rozširovanie smerom na východ a juh, tak sa, naopak, začnú v Európe rozširovať sféry vplyvu pre Západ nepriateľských či minimálne konkurenčných mocností – Číny a predovšetkým Ruska. Práve boj Ukrajiny proti ruskej agresii, ktorý je zároveň vojnou o európsku budúcnosť Kyjeva, vlial rozšíreniu spolu s ambíciami Ukrajincov novú krv do žíl. To, že za vstup do Európskej únie sú ľudia na východe Európy ochotní položiť aj vlastný život, bolo doteraz pre Európanov niečo nepredstaviteľné a je to v pozitívnom zmysle slova šokujúce. Prebudilo to Európsku úniu, ktorá bola po vystúpení Spojeného kráľovstva v akomsi posttraumatickom šoku, k rýchlym a jasným krokom, ktoré nemajú obdobu. Ich vrcholom je zatiaľ práve správa o rozšírení EÚ s jasnými návrhmi Európskej komisie pre členské štáty.

„Ide o historický balíček týkajúci sa rozšírenia, prvýkrát s našimi najbližšími partnermi, ktorí sa usilujú o členstvo v EÚ. Dokončenie Únie je najlepšou investíciou do mieru, bezpečnosti a prosperity pre náš kontinent a tohtoročný balíček vytyčuje významné kroky na tejto ceste,“ uviedol vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell. „Členstvo v EÚ je strategickou voľbou a zosúladenie so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ je viac ako inokedy významným signálom spoločných hodnôt a strategickej orientácie,“ dodal tento „európsky minister zahraničných vecí“.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bola ešte naliehavejšia. „Rozšírenie je pre Európsku úniu zásadnou politikou. Dobudovanie Únie je jej prirodzeným horizontom. Práve v tomto čase má silnú hospodársku a geopolitickú logiku. Minulé rozšírenia mali obrovský prínos pre pristupujúce krajiny, ako aj pre EÚ. Pre nás všetkých je rozšírenie prínosom,“ uviedla U. von der Leyenová.

Východ sa dal do pohybu

Pri bližšom pohľade to však zďaleka tak optimisticky nevyzerá. Všetky tri navrhované krajiny majú byť pripustené na začatie vstupných rokovaní takpovediac podmienečne. Ani jedna totiž nespĺňa všetky technické kritériá, ktoré by mali začiatku vstupných rokovaní predchádzať. Aj Gruzínsko musí podľa Európskej komisie dotiahnuť pred udelením štatútu pridruženého člena EÚ niektoré demokratizačné kroky. U. von der Leyenová uviedla aj to, že Brusel ocenil skôr snahu. „V posledných mesiacoch sme zaznamenali významné výsledky, ktoré dosiahla Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, ako aj Bosna a Hercegovina. Tie jasne ukazujú, že úsilie a odhodlanie sa oplatia,“ vyhlásila šéfka Európskej komisie.

Optimizmus sa navyše, naopak, veľmi ťažko hľadá pri krajinách, ktoré v príprave na vstup do EÚ postúpili doposiaľ najďalej. Teda pri Čiernej Hore a Srbsku. „Pokrok v reformách pristúpenia k EÚ sa z veľkej časti zastavil,“ konštatuje správa pri Čiernej Hore, kde panuje veľmi nestabilná politická situácia. Podobne je to pri Srbsku, kde síce reformy bežia, ale zásadne sa zhoršili vzťahy s Kosovom. Pritom urovnanie vzťahov s týmto štátom, ktorý, mimochodom, časť krajín Európskej únie vrátane Slovenska stále neuznala, je pre členstvo Belehradu v Únii zásadnou podmienkou. Z celého západného Balkánu sa Brusel najoptimistickejšie pozerá na Albánsko, ktoré sa rozbieha v prípravách na vstup asi najrýchlejšie z celého regiónu. Naopak, najdlhšie čakajúca krajina – 82-miliónové Turecko, je v štádiu hibernácie. A to predovšetkým pre autoritárske praktiky prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, pre ktoré boli vstupné rozhovory s Ankarou už v roku 2018 prerušené. Nič nenasvedčuje tomu, že by mohlo dôjsť k ich obnoveniu.